Začal sa nový akademický rok 2016 - 2017

napísal

V aule SPU sa 26. septembra konalo slávnostné zhromaždenie pri príležitosti otvorenia nového akademického roka 2016 – 2017 na SPU v Nitre, v poradí 64. v etape vývoja našej alma mater.  

V úvode rektor SPU Dr.h.c. prof. Ing. Peter Bielik, PhD., privítal viacerých vzácnych hostí, medzi nimi mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca  Čínskej ľudovej republiky (ČĽR) v Slovenskej republike Lin Lina, atašé ČĽR v SR Zhanga Jiahuia, čínskeho riaditeľa Konfuciovho inštitútu (KI) v Bratislave prof. Li Qingfenga, slovenskú riaditeľku KI v Bratislave Petru Kotuliakovú, predsedu NSK Milana Belicu, primátora Nitry Jozefa Dvonča a ďalších. Vo svojom príhovore rektor osobitne privítal prvákov, ktorí sa v hojnom počte zúčastnili na slávnostnom otvorení, následne zhodnotil uplynulé obdobie a predstavil ďalšie plány a zámery v rozvoji univerzity. Ako sa vyjadril, v novom akademickom roku chce univerzita pokračovať  v zvyšovaní  kvality vzdelávania, zdokonaľovať systém evalvácie kvality, výkonnosti a kritérií pre hodnotenie pedagogickej činnosti, ako aj v stratégii prípravy a realizácie výučby jedného študijného programu na prvom, resp. druhom stupni štúdia v anglickom jazyku na každej z fakúlt našej univerzity, ako aj na tvorbe spoločných študijných programov. „Chceme  stabilizovať počet študentov aktívnym marketingom s cieľom udržať záujem o štúdium na SPU. Priebežne budeme prehodnocovať efektívnosť každého študijného programu vzhľadom na záujem o daný študijný program, uplatnenie absolventov, ako aj personálne, priestorové a finančné možnosti univerzity,“ povedal rektor. V oblasti výskumu sa SPU sústreďuje na kvalitu a inovácie, o ktoré bude mať záujem prax.  Okrem iného uviedol, že SPU pripravuje celoškolský projekt v partnerstve s TU Zvolen a  podnikmi, s názvom Podpora strategického výskumu zameraného na biodiverzitu a adaptáciu na klimatické zmeny a ich vplyv na environment, ktorého cieľom zo strany žiadateľa (SPU)  bude zriadenie jedinečného špecializovaného pracoviska s celoslovenskou pôsobnosťou ako súčasť už existujúceho Výskumného centra AgroBioTech. „Pôjde o integrovanú výskumno-vývojovú základňu s názvom BIODOM s účelovými experimentálnymi bázami a kolekciami potenciálne využiteľných druhov  pre výskum a inovácie v oblasti riešenia nepriaznivých environmentálnych vplyvov vyplývajúcich zo zmenených  klimatických podmienok na biodiverzitu, prírodné a sídelné prostredie, vidiecku krajinu, zdravie obyvateľstva, poľnohospodárstvo, lesníctvo, vodné hospodárstvo, ekosystémové služby a ostatné sektory ekonomických činností v kontrolovanom a regulovanom prostredí s možnosťou simulácie stresových faktorov v podmienkach Slovenska,“ povedal rektor.  Tiež informoval, že v ďalších projektoch je žiadateľom iný subjekt a SPU je partnerom. Jedná sa o fakultné projekty. SPU pokračuje v udržateľnosti všetkých projektov podporených zo ŠF v rámci predchádzajúceho programovacieho obdobia 2007 – 2013, ktoré boli realizované v rámci OP Výskum a vývoj a Vzdelávanie.

 

Po príhovore rektora sa slávnostnému auditóriu prihovoril primátor Nitry Jozef Dvonč. Akademickej obci SPU adresoval slová uznania i výzvu študentom, aby i naďalej šírili dobré meno svojej alma mater a mesta Nitry. Auditóriu sa prihovoril aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec ČĽR v SR Lin Lin, ktorý vyzdvihol spoluprácu s SPU v oblasti výučby čínskeho jazyka, organizovania letných škôl čínskeho jazyka v spolupráci s KI v Bratislave, prípravu otvorenia čínskej triedy na SPU v Nitre.  

Pamätné medaily emeritným pedagogickým pracovníkom

Slávnostnú atmosféru umocnilo odovzdanie pamätných medailí emeritným pedagogickým pracovníkom, ktorí sa svojou prácou významne pričinili o rozvoj a propagáciu SPU v Nitre.

SPU v Nitre vydala novú pamätnú medailu v roku 2016. Autorom návrhu je akademický sochár Marián Polonský, averzom medaily je motív bohyne úrody, ktorá symbolizuje plodnosť zeme. Na návrh jednotlivých fakúlt univerzity, rektor Dr.h.c. prof. Ing. Peter Bielik, PhD., odovzdal pamätné medaily: prof. MVDr. Pavlovi Šťastnému, CSc., ktorého na ocenenie navrhla Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, prof. Ing. Jozefovi Bullovi, DrSc., na návrh Fakulty biotechnológie a potravinárstva,  prof. Ing. Jozefovi Višňovskému, PhD., na návrh Fakulty ekonomiky a manažmentu, prof. RNDr. Zuzane Jurekovej, CSc., na návrh Fakulty európskych štúdií a regionálneho rozvoja, Dr.h.c. prof. Ing. Ivanovi Hričovskému, DrSc., na návrh Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva. Technická fakulta navrhla na ocenenie prof. Ing. Petra Ducha, DrSc., ocenenie In memoriam prebrala jeho dcéra  PhDr. Eva Turčániová.

V mene ocenených sa auditóriu prihovoril prof. Ing. Jozef Bulla, DrSc. „Bez ľudí nič nie je možné dosiahnuť. Veríme, že naše pôsobenie bolo súčasťou zveľaďovania materiálneho a duchovného bohatstva nielen našej univerzity, ale celého Slovenska,“ povedal prof. J. Bulla.

Záver podujatia už tradične obohatil svojím vystúpením FS Zobor, ktorý si v tomto roku pripomenul 60. výročie svojho vzniku. Zahrala Ľudová hudba FS Zobor pod vedením Ondreja Debrecéniho ml. s primášom Jánom Gorduličom, dievčenské piesne z Tekovskej oblasti zaspievala Ing. Petra Hýžďalová Zaujecová, PhD. 

 

O ocenených emeritných  pedagogických pracovníkoch:

prof. MVDr. Pavel Šťastný, CSc. 

Prof. P. Šťastný nastúpil na Agronomickú fakultu VŠP v roku 1971. Vedeckú prípravu ukončil v roku 1979, habilitoval sa v roku 1980 a v roku 2003 bol menovaný za profesora. Pre prax pripravil 182 diplomantov a 13 doktorandov. Vo vedeckej príprave pôsobil ako školiteľ a člen komisií na AF, FAPZ a UVL v Košiciach a VÚŽV v Nitre a neskôr ako garant odboru a predseda celoštátnej skúšobnej komisie pre PhD. štúdium. Počas 44 rokov bol gestorom pre mnohé predmety. Po roku 1990 ako prodekan pre pedagogickú činnosť (1990 – 1994) a dekan AF (1994 – 1997) spolutvoril nové študijné odbory (vedecká výživa ľudí, všeobecné poľnohospodárstvo), podieľal sa na reštrukturalizácii štúdia a inicioval tvorbu kreditného flexibilného systému štúdia. V rokoch 1990 - 2009 pôsobil ako vedúci KPCHR, KVD FAPZ. Pedagogickú činnosť realizoval aj mimo SPU. Nespočetné množstvo prednášok z odbornej problematiky predniesol pre pracovníkov rezortu. Intenzívne spolupracoval aj s českými poľnohospodárskymi VŠ a Veterinárnou a farmaceutickou univerzitou v Brne, za čo mu bolo udelené jej najvyššie vyznamenanie Přibylova medaila. Za spoluprácu s UVL v Košiciach mu univerzita v roku 2006 udelila Zlatú medailu. V roku 2003 a 2006 mu minister školstva SR udelil Medailu sv. Gorazda za podiel na rozvoji VŠ SR. Prof. P. Šťastný je nositeľom Zlatej medaily SPU a iných rezortných a mimorezortných ocenení. Bol odborným garantom inseminácie prasníc na Slovensku, zakladateľom prvej Inseminačnej stanice ošípaných a Inseminačnej stanice baranov. V roku 1976 zaviedol  v SR ultrazvukovú diagnostiku gravidity ošípaných a oviec. Ako spoluriešiteľ sa venoval medzidruhovému kríženiu zubra európskeho a hovädzieho dobytka, pri ktorom dosiahol medzinárodne uznávané výsledky. Časť jeho vedeckovýskumnej činnosti (VVČ) bola venovaná aj ekologickým otázkam súvisiacich s exhalátmi tepelnej elektrárne ENO  a v poslednom období otázkam alimentárnych disproporcií zvierat a reprodukčnému procesu aj v súvislosti s imunitou mláďat. Na prezentáciu domácich a zahraničných aktuálnych výsledkov VVČ organizoval 19 medzinárodných vedeckých konferencií o reprodukcii zvierat. Vďaka tejto činnosti je aj členom medzinárodnej organizácie ESDAR (European Society for Domestic Animals Reproduction). Pravidelne v rámci aktuálnych možností dosiahnuté výsledky publikoval vo vedeckých a odborných časopisoch (učebnice (6), monografie(15), vedecké články v karentovaných časopisoch (21), vedecké články v nekarentovaných časopisoch (42), vedecké články v zborníkoch z medzinárodných a domácich konferencií. Prof. P. Šťastný je autorom a nositeľom 5 štúdií, autorských osvedčení. Bol členom 10 vedeckých rád VŠ a VÚ, oponentských rád, oponentom ašpirantských a doktorandských prác, habilitačných komisií, inauguračných komisií ako člen a predseda, redakčnej rady. Vypracoval množstvo recenzných posudkov na vedecké práce uverejnené doma aj v zahraničí, na vedecké a výskumné zámery a projekty (42). Bol členom kolektívu projektu ECOVA na FAPZ. V rokoch 1991 – 2015 bol členom medzinárodného výboru Agrofilmu. Je zakladateľ Klubu dekanov fakúlt VŠ SR (1996) a doživotný čestný predseda klubu. V 2. volebnom období bol poslanec NR SR (1998 - 2002). V rokoch 2006 - 2010 pôsobil ako člen Akademického senátu SPU v Nitre. 

 

prof.  Ing. Jozef Bulla, DrSc. 

V roku 1968 ukončil štúdia na Agronomickej fakulte Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre, zootechnický odbor. V rokoch 1968 – 1972 absolvoval vedeckú ašpirantúru vo Výskumnom ústave živočíšnej výroby v Nitre (CSc.), kde v rokoch 1980 – 1986 pôsobil ako vedúci oddelenia genetiky. V roku 1986 sa stal riaditeľom Medzinárodného laboratória živočíšnych biotechnológií krajín RVHP so sídlom v Nitre. V rokoch 1987 – 2000 pôsobil vo funkcii riaditeľa Ústavu genetiky a reprodukcie hospodárskych zvierat. V roku 2001 bol poverený zriadením Fakulty biotechnológie a potravinárstva SPU v Nitre. V roku 2002 i v nasledujúcom funkčnom období ho zvolili za dekana tejto fakulty (do roku 2010). Pod jeho vedením fakulta získala uznanie v oblasti vzdelávacej, vedeckovýskumnej, ako aj medzinárodných vzťahov. Práve pod jeho vedením dosiahla fakulta dobré výsledky v akreditácii a aj jeho zásluhou sa zvýšil odborný rast pracovníkov FBP. Ako vysokoškolský učiteľ sa podieľal na tvorbe predmetov fyziologická genetika a biodiverzita v chove hospodárskych zvierat, zabezpečoval  výučbu na treťom stupni štúdia hlavne v oblasti biotechnológií, bol školiteľom bakalárskych, diplomových a doktorandských prác s hlavným zameraním na nutrigenomiku a molekulárnu genetiku. Vždy bola veľmi cenená jeho aktivita ako člena komisií, pretože vedel kriticky, ale zároveň veľmi citlivo hodnotiť problémy a milo podporiť a oceniť aktivity študentov. Aj v oblasti vedeckej a výskumnej je prof. J.  Bulla významným a erudovaným pracovníkom. Jeho meno figuruje vo všetkých významných vedeckých databázach a jeho výstupy sú medzinárodne uznávané. Počas svojej viacročnej činnosti sa významne podieľal na príprave a realizácii nových, špičkových laboratórií, ktoré sú v súčasnosti nosnými pracoviskami fakulty a univerzity, s kvalitnými realizačnými výstupmi  aj v oblasti publikácií vo vedeckých periodikách. Za svoje dlhoročné pôsobenie vo vedeckovýskumnej a pedagogickej činnosti bol prof. J. Bulla ocenený viacerými domácimi a zahraničnými inštitúciami. Je autorom viac ako 400 vedeckých, odborných a popularizačných príspevkov, ktoré boli uverejnené u nás i v zahraničí. Je členom Učenej spoločnosti Slovenskej akadémie vied a nositeľom titulu „honoris profesor“ Univerzity prírodných a ekologických vied Vroclav, Poľsko. V súčasnosti pôsobí ako univerzitný profesor na Katerde fyziológie Fakulty biotechnológie a potravinárstva. V roku 1987 obhájil doktorskú dizertačnú prácu a bola mu udelená vedecká hodnosť DrSc. V roku 1993 ho prezident Slovenskej republiky vymenoval za vysokoškolského profesora v odbore všeobecná zootechnika  -genetika. Fakulta biotechnológie a potravinárstva mimoriadne oceňuje jeho ľudské vlastnosti, zmysel pre spravodlivosť a pomoc, ako aj schopnosť vytvárať a udržiavať tvorivú pracovnú a priateľskú atmosféru v  kolektívoch.


prof. Ing. Jozef Višňovský, PhD.

Prof. J. Višňovský je emeritným dekanom Fakulty ekonomiky a manažmentu, ktorý celý svoj profesionálny život venoval práci v prospech rozvoja fakulty, ako aj Katedry organizácie pracovných procesov, riadenia a manažmentu. Vysokoškolské štúdium ukončil v roku 1960 na v tom čase novovytvorenej Prevádzkovo-ekonomickej fakulte VŠP. Už v poslednom ročníku štúdia zabezpečoval výučbu ako asistent na polovičný úväzok. Po ukončení štúdia zostal pracovať na Katedre organizácie socialistických poľnohospodárskych podnikov. Od roku 1968 pôsobil na Katedre organizácie pracovných procesov, neskôr  po reorganizácii katedier na pracoviskách s názvom: Katedra riadenia a pracovných procesov, Katedra riadenia poľnohospodárstva, ktorej bol v rokoch 1988  až 1989 vedúcim. Ďalej na Katedre manažmentu a na Katedre manažmentu a marketingu. V roku 1991 mu bol udelený v odbore odvetvové a prierezové ekonomiky akademický titul profesor. V období rokov 1989 až 1994 bol dekanom Prevádzkovo-ekonomickej fakulty. V rokoch 2009 - 2010 pracoval na Katedre manažmentu FEM SPU v Nitre. V edukačnej činnosti sa orientoval na manažérske predmety, v ktorých sa zdokonaľoval a postupne ich aj formoval a tvoril. Medzi prvými na univerzite rozpracoval ergonomické štúdie vplyvu práce - zaťaženia na človeka, oblasť hodnotenia zložitosti práce a profesií v poľnohospodárstve, ako aj efektívnosti riadenia a riadiacej práce a vybudoval predmet manažment ľudských zdrojov. Jeho vedeckovýskumná práca sa orientovala na základný a aplikovaný výskum, zameraný na vyučované predmety a potreby odbornej praxe. V rokoch 1990 až 1993 bol členom Prezídia ČSAZV v Prahe. V období rokov 1993 až 2008 bol členom Redakčnej rady vedeckého časopisu Agricultural Economics (ČR). V období rokov 2011 - 2015 vystupoval ako čestný člen Vedeckej rady FEM SPU v Nitre a dodnes sa zúčastňuje rôznych významných formálnych i neformálnych podujatí na fakulte, napr. štátne záverečné skúšky. Prof. J. Višňovský má bohatú publikačnú činnosť, počnúc monografiami, učebnicami, cez vedecké a odborné príspevky, až po vystúpenia na domácich a medzinárodných podujatiach. Absolvoval viacero zahraničných študijných a prednáškových pobytov. Bol a je členom viacerých vedeckých rád, odborových orgánov školskej a štátnej rezortnej správy, členom redakčných rád, komisií pre obhajoby dizertačných prác, habilitačných a inauguračných komisií. Delegovanie do odborných grémií je odrazom jeho odbornej erudície, pozitívnych ľudských vlastností a schopností, ale i náročného posudzovania života a práce. Za záslužnú činnosť získal viaceré ocenenia na rozličných stupňoch akademického pôsobenia a verejných inštitúcií. Prof. J. Višňovský má široký rozmer aj ako rozhľadený človek naplnený optimizmom a humorným slovom.

 

prof. RNDr. Zuzana Jureková, CSc.

Prof. Z. Jureková je absolventka Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Po ukončení štúdia nastúpila na Katedru fyziológie rastlín Agronomickej fakulty Vysokej školy poľnohospodárskej, neskôr pôsobila na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva a následne na Fakulte európskych štúdií a regionálneho rozvoja. Od začiatku práce na škole sa zameriavala na oblasť fyziológie rastlín a produkčnej fyziológie. V roku 1982 bola vymenovaná za docentku pre odbor fyziológia rastlín, pričom po roku 1998 sa pre uvedený odbor aj habilitovala.  V roku 2000 bola menovaná za profesorku pre odbor záhradníctvo. Popri pedagogickej a vedeckej práci sa venovala aj oblasti organizácie štúdia a v roku 1990 bola vymenovaná za prodekanku pre štúdium na AF VŠP. Vo funkcii prodekanky spolu s ďalšími prodekanmi fakulty pripravila koncepciu zmeny rigidného systému vzdelávania na flexibilný kreditový systém vychádzajúci z princípov vzdelávania na Európskych školách, v súlade s neskoršie prijatými zásadami Bolonskej deklarácie. Systém sa  s menšími modifikáciami používa do súčasnosti. V súvislosti so zavádzaním nového kreditného systému na celej SPU bola vymenovaná do funkcie prorektorky pre štúdium a vo veľkej miere sa podieľala na jeho zavedení na celej univerzite. Po vzniku FZKI v roku 1998 nastúpila na Katedru ekológie tejto fakulty a stala sa prodekankou pre druhý stupeň štúdia. Popri organizačnej a pedagogickej práci na fakulte mala rozhodujúci podiel na vzniku laboratória explantátových kultúr, ktoré na fakulte úspešne pracuje doposiaľ. V súvislosti s organizačnými zmenami súvisiacimi so vznikom FEŠRR a dislokovaním katedry na túto fakultu sa podieľala na príprave a organizačnom zabezpečení vzdelávania a výskumu na novej fakulte. Svojou analytickou prácou významne prispela pri príprave a hodnotení akreditačných spisov študijných programov na FEŠRR. Bola viacročnou členkou vedeckej rady SPU v Nitre, fakultných vedeckých rád na AF, FZKI, FEŠRR. Viac rokov pracovala vo vedeckej rade Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Pracovala aj vo viacerých grantových komisiách MŠ SR a ako členka Rady ministra pre dištančné vzdelávanie. Bola a aj v súčasnosti je členkou odborových komisií pre tretí stupeň vzdelávania. Je autorkou, alebo spoluautorkou vedeckých monografií, učebníc, skrípt, príspevkov vo vedeckých periodikách a odborných časopisoch. Významne podporila medzinárodnú vedeckovýskumnú aj pedagogickú spoluprácu v rámci projektov TEMPUS, ERASMUS a ďalších. V rámci medzinárodnej spolupráce uskutočnila zahraničné pobyty na   Faculty of Natural Science, Novi Sad, Yugoslavija, University of Agriculture in Godollo, Hungary, Akademia Rolnicza im Hugona Kolotaja v Krakowie, Ústav experimentální botaniky ČSAV v Prahe, Výskumný ústav rostlinné vyroby Praha-Ruzyně, University of Twente, Holland, University of Kent at Centenbury, UK a University of Granada, Spain. Významne sa podieľa na budovaní experimentálnej bázy rýchlorastúcich drevín a bylín FEŠRR v Kolíňanoch. Prof. Z.  Jureková je významná vedecká a pedagogická  pracovníčka a tiež osobnosť, ktorá má výrazný podiel na prezentácii našej inštitúcie ako vedecko-pedagogickej ustanovizne nielen na Slovensku, ale aj v medzinárodnej komunite.

 

Dr.h.c. prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc.

Prof. I.  Hričovský je významný slovenský pomológ, profesor v odbore špeciálna rastlinná výroba na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite, odborník v odbore ovocinárstvo a záhradníctvo, neúnavný propagátor záhradníctva a ovocinárstva, bývalý vedeckopedagogický pracovník na Katedre ovocinárstva, vinohradníctva a vinárstva Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva. Po skončení štúdia v roku 1955  na Vysokej škole záhradníckej v Lednici na Morave pôsobil v ovocinárskom výskume na Šlachtiteľskej stanici v Rajeckých Tepliciach, Zarieč-Keblove, plantáži drobného ovocia v Okoličnom, VÚRV v Piešťanoch (1969 - 1977) a Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín v Bojniciach, aby napokon zakotvil v roku 1989 na SPU v Nitre, kde sa zaslúžil o vznik Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva. Na akademickej pôde vychoval veľa odborníkov ovocinárov a záhradníkov pre potrebu záhradníckej praxe. Svoje bohaté vedomosti však rozdáva aj širokej laickej verejnosti. Ročne absolvuje mnoho prednášok a praktických inštruktáží, je členom redakčných rád a tiež prispievateľom v mnohých časopisoch. S jeho cennými a praktickými radami sa možno stretnúť v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase  - v relácii Klub Rádia Regina, v rubrike Záhradkári, radil poslucháčom v oblasti ovocinárstva. Je autorom desiatok odborných publikácií. V rokoch 1990 - 2010 pôsobil ako predseda Slovenského zväzu záhradkárov v súčasnosti je čestným predsedom Republikového výboru Slovenského zväzu záhradkárov. V roku 2010  získal ocenenie  Rad Ľudovíta Štúra, II. trieda.

 

prof. Ing. Peter Ducho, DrSc., – ocenenie In memoriam prebrala jeho dcéra PhDr. Eva Turčániová

Prof. P. Ducho bol absolventom Agronomickej fakulty VŠP v Nitre a od roku 1954 pôsobil na univerzite ako pedagóg. V rokoch 1966 – 1969 bol prodekanom Prevádzkovo-ekonomickej fakulty VŠP v Nitre, pričom vytváral vhodné podmienky pre novovznikajúci odbor mechanizácia poľnohospodárstva. V rokoch 1969 – 1980, po vzniku Mechanizačnej fakulty VŠP v Nitre, stál na čele tejto fakulty ako dekan. V rokoch 1969 – 1986 bol vedúci Katedry mechanizácie živočíšnej výroby. Bol prvým vysokoškolským učiteľom predmetu mechanizácia živočíšnej výroby na Slovensku. Počas svojho pôsobenia na Mechanizačnej fakulte VŠP v Nitre získal najvyššie pedagogické a vedecké hodnosti. Počas svojho pedagogického a vedeckého pôsobenia bola práca profesora P. Ducha ocenená viacerými vyznamenaniami a oceneniami: bol nositeľom titulov „Zaslúžilý učiteľ“, „Zaslúžilý pracovník“ ako aj „Vynikajúci pracovník“ Ministerstva poľnohospodárstva a výživy. Bol nositeľom viacerých školských vyznamenaní. Bola mu udelená Zlatá medaila VŠP a Strieborná medaila Československej akadémie zemědělských vied. Vedecká, odborná a akademická činnosť pána profesora bola mimoriadne aktívna, bol autorom viacerých vysokoškolských učebníc, skrípt a odborných publikácií. Mechanizačná fakulta, ako aj katedra pod jeho vedením vyrástla na vyspelú vedecko-pedagogickú ustanovizeň.

Späť