Aktuálne z médií: Som poľnohospodár. Kto je viac?

napísal

"Ešte nikdy nepotrebovalo Slovensko mladých vzdelaných poľnohospodárov tak veľmi ako v súčasnosti. Odvetvie starne a pýta si čerstvú krv v záujme zachovania dobrého života pre všetko obyvateľstvo. Ako zakoreniť mládež unikajúcu do miest na vidieku a vrátiť mu perspektívu? To je tvrdý oriešok aj pre Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre",  zamýšľa sa v článku uverejnenom 28. apríla 2021 v denníku Pravda jeho autor, Jozef Sedlák.

Krajina čelí obrovským výzvam – potrebuje obnoviť potravinovú sebestačnosť, jej chotáre a pôdy súrne volajú po citlivejšom hospodárení, čo iba zdôrazňuje prebiehajúca klimatická zmena. Slovensko musí začať vnímať poľnohospodárstvo, potravinové hospodárstvo, vidiek a pôdu, na ktorej sa odohrávajú všetky ľudské aktivity, ako základ pre udržanie života.

"Pred univerzitou stojí grandiózny balík úloh. Od jej aktívnej roly v pozemkových úpravách, ktoré sú kľúčom k harmonickému fungovaniu všetkých subjektov, záujmy ktorých sa pretínajú na pôde, až po prípravu odborníkov rôznorodého zamerania. Takých, čo zrealizujú inteligentné poľnohospodárstvo využívajúce sofistikované technológie – teda roboty, stroje navádzané družicami. Na to treba, pravdaže, rozvíjať vedu, výskum vyúsťujúci do inovácií,“ objasňuje rolu univerzity jej rektorka Klaudia Halászová.

Halászová sa stala rektorkou v roku 2018 a usiluje sa, aby vzdelanie viac ako donedávna reagovalo na potreby praxe, zachytávalo modernizačné trendy, aby univerzita bola príťažlivou pre generáciu vyrastajúcu v prostredí, ktoré silno ovplyvňujú sociálne siete.

Družice a roboty, nie vidly a gumáky

Štúdium na poľnohospodárskej univerzite ponúka množstvo príťažlivých študijných odborov, ale tie základné, ktoré súvisia s hospodárením na pôde, jedno či v rodinných farmách, alebo vo veľkých poľnohospodárskych podnikoch, stále nedostatočne lákajú pozornosť mladých ľudí.

Kde je pes zakopaný?

"Háčik je ukrytý v povesti poľnohospodárstva, v imidži, ktorý sa dlho utváral vo vedomí spoločnosti. Tá ho neraz vníma ako odvetvie s množstvom nelichotivých prívlastkov: je to smradľavé, špinavé povolanie, ktoré stojí veľa času a je príliš riskantné,“ hovorí dekan Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov SPU Peter Ondrišík.

Vraví, že treba vyvrátiť túto predstavu a ponúknuť aj prostredníctvom médií iný, reálnejší pohľad na poľnohospodárstvo a všetky jeho činnosti. Už dávno to nie je odvetvie, ktoré zjednodušene reprezentujú gumáky, vidly a dvor plný múch, ale, naopak, špičková technika, stroje navádzané na poli satelitmi. Revolúcia sa odohrala v dojení kráv, kde ľudí nahrádzajú roboty. No stále, ako pripomína dekan Ondrišík, ide o prácu pod holým nebom, so zvieratami, ktorá si vyžaduje aj láskavý vzťah k pôde a zvieratám.

Na čo položiť akcent? Nie náhodou na slovíčko vzťah?

Na Fakulte ekonomiky a manažmentu SPU kolektív autorov pod vedením Danky Moravčíkovej upozornil v publikácii Mládež, podnikanie, farmárčenie na kľúčové momenty, ktoré v 20. a 21. storočí menili krajinu a odrazili sa vo vedomí ľudí pri hodnotení poľnohospodárstva a následne formovali a formujú vzťah mladých k nemu.

 

Čisté víno do pohára

Vari všetci súhlasíme, že Slovensko je krajinou so silnými poľnohospodárskymi tradíciami. Tie sú však narušené. Prečo?

"Plynulý vývoj poľnohospodárstva prerušil na štyridsať rokov socialistický politický, ekonomický a duchovný experiment. Zásadnú zmenu ekonomiky spôsobil rozvoj automobilového priemyslu a odvetví s ním súvisiacich, čo napomohlo revitalizácii slovenskej ekonomiky. V dôsledku podpory tohto rozhodujúceho odvetvia sa dostali ďalšie odvetvia ekonomiky mimo pozornosti štátu a spoločnosti… Ekonomika postavená na priemyselnej výrobe a vysokom podiele služieb na tvorbe spoločenského produktu zatlačila poľnohospodárstvo na hranicu jeho rentability a atraktívnosti pre podnikanie. Tento vývoj znamenal potlačenie krajinotvorných a environmentálnych funkcií poľnohospodárstva,“ konštatuje sa v analýze SPU Mládež, podnikanie, farmárčenie.

S odstupom necelých dvadsiatich rokov vidíme, že štát nemôže byť zahľadený len do automobiliek, ktorým ponúkol nielen exkluzívne daňové podmienky, ale vykúpil na ich výstavbu neraz najkvalitnejšiu pôdu. Vo chvíli, keď sa automobilový priemysel dostal do krízy, presadila jeho loby, aby štát automotivu pomohol s odbornou prípravou mládeže. A kde zostalo poľnohospodárstvo?

Tam, kde aj predtým, v pozadí.

Na margo ponovembrového riešenia problémov v agrosektore Moravčíkovej tím konštatoval, že "mali nádych ,insitného‘ prístupu alebo boli silne poznamenané ideovo-politickými predstavami a záujmami. Ani situácia po vstupe do EÚ sa markantne nezlepšila. Naša krajina nedostávala porovnateľné podpory ako farmári v starých členských krajinách a domáce boli a sú zlomkom v porovnaní s tým, čo dávali farmárom v ostatných krajinách. Reálnou politikou pravicových aj ľavicových vlád bolo poľnohospodárstvo vytesnené na okraj hospodárskeho rozvoja. Až udalosti posledných mesiacov (vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice pozn. red.) pripútali pozornosť politiky a spoločnosti k tomu, čo sa v agrosektore reálne deje“.

Politika a ekonomika kráčajú spolu a navzájom sa ovplyvňujú. V programovom vyhlásení sľúbila vláda Igora Matoviča obnovu sebestačnosti. Niečo sa jej podarilo – štátna pomoc pre poľnohospodárstvo v aktuálnom roku by mala dosiahnuť 83 miliónov eur. Napriek tomu nie sú malí ani veľkí poľnohospodári spokojní. Rátali, že injekciou, ktorá vzpruží celé odvetvie, bude Plán obnovy, do ktorého príde z EÚ šesť miliárd eur. Vypadlo však z neho všetko, čo sa priamo týkalo poľnohospodárstva, vrátane pozemkových úprav. Poľnohospodárov sa zmocnilo hlboké sklamanie a jednotne hovoria: opäť sme na chvoste záujmu.

Kto a čo je hnacím motorom poľnohospodárstva? "Za obdobie transformácie sa na Slovensku vytvorili životaschopné a konkurencieschopné veľké poľnohospodárske podniky, ale aj malí farmári a rodinné podniky. Aj jedni, aj druhí sú pre rozvoj našej krajiny užitoční,“ konštatuje sa v analýze SPU.

Veľmi dôležitá z hľadiska budúcnosti je ďalšia poznámka štúdie SPZ smerujúca dovnútra agroodvetvia, v ktorom existuje "široký diapazón skupín s často protirečivými záujmami… je nevyhnutné, aby jednotlivé skupiny dokázali komunikovať a sformulovať svoje všeobecné záujmy, ako i špecifické záujmy… V tomto dialógu by sa mala usilovať aj sociálna skupina mladých farmárov o to, aby bolo zreteľne počuť jej hlas“.

 

Mladí myslia a žijú rýchlo

Akí sú mladí ľudia študujúci na SPU? Sú iní ako ich rodičia? Na klasickú otázku dáva výstižnú odpoveď Radovan Kasarda, prodekan pre zahraničné vzťahy a prax na Fakulte agrobiológie a potravinových zdrojov SPU: "Máme pred sebou inú generáciu, ktorá rozmýšľa a žije rýchlejšie ako jej rodičia. Mladí chcú príležitosť chytiť hneď do rúk, nie sú ochotní čakať na ňu ani dva roky, nieto desať či dokonca dvadsať rokov.“

Celkom iste najmä zásluhou nových a nielen informačných technológií sa život zjednodušil a zrýchlil. Lenže v poľnohospodárstve čas plynie iným tempom, je dané biologickým cyklom a efektívnosť práce hospodára závisí od toho, ako si počína v praxi.

Dekan Peter Ondrišík v tejto súvislosti hovorí, že po príchode do podniku, na farmu sa absolvent univerzity začína učiť po druhý raz. Pripomenie, že podmienky každého podniku sú originálne, dané pôdou, mikroklímou, mentalitou ľudí. Ako to urobiť, aby absolvent bol čo najskôr platným členom buď tímu podniku, do ktorého prichádza, alebo úspešne budoval rodičovskú či vlastnú farmu?

Univerzita posilňuje v štúdiu prax. Jednak má vlastný poľnohospodársky podnik, kde sa dajú na vlastné oči vidieť a vyskúšať praktické zručnosti, ale veľa vecí sa možno naučiť aj v poľnohospodár­skych podnikoch, s ktorými má škola dohody o spolupráci. Ich pracoviská a farmy slúžia ako miesta praktického výcviku. Študenti radi chodia do spoločnosti Agrocontract v Mikuláši, ktorej chov dojníc patrí k slovenskej špičke. Do tejto firmy prichádzajú prednášať najlepší domáci aj svetoví odborníci. Študenti na vlastné oči vidia, ako sa v praxi uplatňuje najnovšie poznatky.

"Sme v období, keď v poľnohospodárstve dochádza ku generačnej výmene. Počas štátnic nám vyzváňajú telefóny z podnikov s otázkou: Neporadíte nám šikovného agronóma či zootechnika? To je však spravidla neskoro. O mladých absolventov sa treba zaujímať podstatne skôr a najlepšie je ponúknuť im prax v podniku už od prvého ročníka,“ hovorí dekan Peter Ondrišík.

Ideálne je, keď študent pochádza z poľnohospodárskej rodiny a pracuje na družstevnej farme ako napríklad Jakub Glasnák. Jeho mama je zootechničkou na RD Most pri Bratislave a syn píše diplomovku o chove jerseyských kráv. Počas pandémie budúci zootechnik robil všetko – zaskakoval aj dojičky v dojárni. Na družstve si ho nevedia vynachváliť.

Často dopyt po mladých prichádza z iných krajov, ako sú bydliská študentov. "Je nemysliteľné vrátiť sa k praxi umiesteniek, ktoré praktizoval štát v šesťdesiatych rokoch. Podniky, ale aj študenti by vo vlastnom záujme mali komunikovať s firmami oveľa skôr,“ podotýka Peter Ondrišík. Spolu s rektorkou upozorňuje na fakt, ktorý uniká súčasným manažmentom zo zreteľa: Mladí absolventi si chcú založiť rodiny a podniky by mali vedieť, ako ich stabilizovať pomocou bytov.

Radovan Kasarda, prodekan pre prax, sa v tejto súvislosti oprávnene pýta: "Ako to, že podniky vedia vytvoriť zázemie pre pracovníkov, ktorých dovážajú z Ukrajiny či Rumunska, a nevedia vytvoriť podobné záruky pre ľudí, ktorí majú manažovať výrobu v nasledujúcich desaťročiach?“

 

Farmy nevzniknú bez pôdy

Veľkou témou v poľnohospodárstve je zakladanie hospodárstiev mladými absolventmi. "Kľúčovou otázkou založenia farmy je prístup k pôde. Pokiaľ neurobíme pozemkové úpravy a vôbec pozemkovú reformu, bude to iba mlátenie prázdnej slamy,“ hovorí Dušan Igaz, dekan Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU. Ako však napomôcť zrod vrstvy mladých sebavedomých poľnohospodárov, keď disponujú často nanajvýš jedným až piatimi hektármi pôdy po predkoch?

Igaz zdôrazňuje, že práve preto treba urýchliť pozemkové úpravy. Pravdaže, nestačí len posceľovať pozemky, ale vytvoriť aj všetky ostatné nevyhnutné zásahy do krajiny, vybudovať vetrolamy, remízky, vodozádržné zariadenia atď.

No z hľadiska mladého hospodára je životnou otázkou dostať sa k pôde. Radovan Kasarda dodáva, že nejde vytiahnuť z chotára veľkého podniku 50-hektárovú parcelu, na ktorú nadšencovi oči padnú. Do hry by mal vstúpiť Slovenský pozemkový fond, ktorý spravuje okolo pol milióna hektárov pôdy. Fond by mal prenajať pôdu mladým farmárom na dlhšie obdobie – 25 rokov. Pokiaľ by podnik mladého hospodára po piatich rokoch nevykazoval tržby a zisk, potom by pôdu vrátil.

Naozaj nie je jednoduché nájsť modus vivendi, spôsob, ktorý prinesie efektívne riešenie pre omladenie poľnohospodárstva prostredníctvom založenia rodinných hospodárstiev. Rektorka SPU Klaudia Halászová v tejto súvislosti pripomína dva dôležité momenty, ktoré rozhodnú o tom, ako si Slovensko poradí s budúcnosťou poľnohospodárstva.

"Štát musí jasne povedať, že agrosektor je preň dôležitý. Ak mladí vidia, že Plán obnovy neráta doteraz ani s eurom pre poľnohospodárstvo, vysvetľujú si to tak, že vláda odvetvie, s ktorým mienia spojiť svoj život, neberie vážne,“ hovorí Klaudia Halászová.

Dodáva, že mladí ľudia sa nemôžu vrhať naslepo do poľnohospodárstva a spoliehať sa na to, či to vyjde, alebo nevyjde.

"Na pôdu prichádza skupina ľudí, ktorí život na vidieku chcú zobrať ako naplnenie istého životného štýlu. Aby to zvládli, potrebujú mať vzdelanie. Keď sa maturant rozhoduje pre tú či onú vysokú školu, mal by mať istotu, čo bude robiť po jej absolvovaní. A tú istotu musí cieľavedome vytvárať štát, ale aj poľnohospodárske podniky a, samozrejme, aj škola, ktorá poskytne vzdelanie umožňujúce dobré uplatnenie či už vo veľkom podniku, alebo v rodinnej farme,“ hovorí rektorka SPU.

 

Odhodlaní napriek rizikám

Aké je odhodlanie študentov SPU založiť si vlastné hospodárstvo? Odpoveď na túto otázku dal výskum autorov publikácie Mládež, podnikanie, farmárčenie. Vyplynulo z neho, že "mladí ľudia túžia pracovať vo svojom podniku, pričom väčšina z nich sa zaujíma o také zamestnanie, ktoré im zabezpečí vyšší príjem aj za cenu vyššieho rizika.

Podľa spomínanej publikácie nadpolovičná väčšina oslovených respondentov má záujem založiť si vlastnú firmu a realizovať v nej vlastné podnikateľské zámery. Do desiatich rokov predpokladá založenie firmy 42 percent respondentov, do piatich rokov to uviedla jedna tretina a do dvoch rokov 13 percent opytovaných. Podľa autorov prieskumu práve posledná skupina si zrejme uvedomuje nielen požiadavky a nároky, ktoré so sebou nesie rozhodnutie stať sa podnikateľom, ale aj zodpovednosť, ktorú takéto rozhodnutie prináša.

Všimnime si ešte, čo podľa štúdie SPU považujú opytovaní študenti za pozitíva farmárčenia či agropodnikania.

Za plusy označili vlastné jedlo, životný štýl v súlade s prírodou, flexibilný pracovný čas, nové technológie, ale aj zlepšenie regionálnej a národnej situácie, zamestnanie zodpovedajúce súčasným trendom a environmentálne aspekty súvisiace so snahou o ochranu prírody.

Ako nevýhody vidia tvrdú prácu, nízke platy, nízky zisk, vysoké počiatočné investície a neadekvátny prístup k pôde, neočakávané komplikácie s chovom zvierat a počasím, slovenské "špecifiká“ pohľadu na poľnohospodárov a farmárov, zápach a špinavé prostredie, vysokú zodpovednosť alebo komplikované umiestňovanie produktov na trh a nevypočítateľné správanie spotrebiteľov.

Slovensko na prahu dvadsiatych rokov 21. storočia musí poctivo riešiť otázku, ako bude ďalej rozvíjať svoje poľnohospodárstvo. Bez vzdelaných mladých ľudí nedosiahne zmenu vo vyššej sebestačnej produkcii potravín, ktorá sa spája s úplne novým prístupom ku krajine. Ak zmenu, ktorá si vyžiada aj veľké investície z národného rozpočtu, budeme odkladať, pocíti to celá spoločnosť. Potrebujeme dosiahnuť konsenzus, dohodu a veruže aj zmierenie v mnohých citlivých otázkach, ktoré rozdeľujú spoločnosť i samotných poľnohospodárov.

 

Zdroj: denník Pravda, 28. 4. 2021: Som Poľnohospodár. Kto je viac?

 

 

Späť