E. MACHO: Slovenský agrosektor potrebuje príliv mladých kvalifikovaných ľudí
14.04.2026
Slovenský agrosektor čelí v poslednom desaťročí viacerým systémovým výzvam, medzi ktoré patrí aj nedostatok mladých kvalifikovaných pracovníkov. O potrebe generačnej výmeny, vyššej produktivity a využívania moderných technológií diskutoval so študentmi Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre generálny riaditeľ Agropodniku Trnava a člen Správnej rady SPU Emil Macho.
Diskusia s názvom Poľnohospodárstvo 21. storočia: technológie, dáta a budúcnosť mladých v agrosektore sa konala 14. apríla vo Výskumnom centre AgroBioTech. Medzi kľúčové výzvy slovenského poľnohospodárstva patria podľa odborníka okrem nedostatku kvalifikovaných pracovníkov aj trhové výkyvy, klimatické zmeny a extrémne rozdrobené pozemkové vlastníctvo. Téma je na Slovensku o to naliehavejšia, že počet zamestnancov v sektore za posledné tri desaťročia výrazne klesol. Nedostatok mladých ľudí, ktorí by do odvetvia priniesli novú energiu a perspektívu, tak podľa E. Macha patrí k jeho najkritickejším problémom.
„Agrosektor je náročná oblasť na podnikanie. A vždy bola. Ale prináša nové príležitosti, ktoré sú silne zamerané na modernizáciu a technologický pokrok. Hlavné oblasti, ktoré otvárajú dvere pre podnikanie a inovácie, sú inteligentné poľnohospodárstvo, udržateľnosť a ekológia, podpora pre mladých farmárov, vzdelávanie a modernizácia, značka kvality a lokálne produkty,“ uviedol Emil Macho. Zdôraznil, že slovenský agrosektor musí stáť na produktivite. Dlhodobo však nevyužíva svoj potenciál, pričom zaznamenáva pokles produkcie a nerovnováhu - rast rastlinnej výroby na úkor živočíšnej. „V posledných rokoch sme svedkami poklesu počtu hospodárskych zvierat. Dlhodobo kritická je situácia s chovom ošípaných, čo je spôsobené rôznymi faktormi, ako sú ekonomické tlaky, legislatívne zmeny a najmä silná konkurencia zo zahraničia. Dopyt po bravčovom mäse je však v rámci Európy stále silný, takže priestor na produkciu tu stále je. V rámci sebestačnosti sme na úrovni približne 20 percent,“ zdôraznil E. Macho. Náročná zostáva aj situácia v chove dojníc, kde sa ich počet za posledných tridsať rokov znížil o približne 80 percent a produktivita chovu je naďalej nízka.
Domáci potravinársky priemysel sa dostáva do čoraz zložitejšej situácie. Bez rýchlych a adresných opatrení zo strany štátu bude Slovensko ďalej strácať vlastnú výrobnú kapacitu, pracovné miesta aj schopnosť zásobovať trh potravinami vyrobenými na Slovensku. Všetko v období, keď EÚ čelí globálnym, klimatickým a energetickým hrozbám vrátane najnovšieho zvyšovania cien ropy v dôsledku vojnového konfliktu na Blízkom východe. „Ak chceme udržať domácu výrobu potravín a pracovné miesta v regiónoch, potrebujeme zlepšiť podmienky pre slovenských farmárov. Bez investícií do modernizácie a finalizácie výroby potravín a férovejších vzťahov v dodávateľskom reťazci sa konkurencieschopnosť slovenského agrosektora výrazne nezlepší,“ zdôraznil E. Macho.
Nutné je výrazne podporiť napredovanie pozemkových úprav, aby mali aj noví a mladší farmári možnosť dostať sa k pôde. „Ak chceme posilniť postavenie farmárov voči reťazcom, určite má zmysel zamyslieť sa nad tým, ako posilniť odbytové združenia,“ apeloval s tým, že Slovensko potrebuje kombináciu malých a veľkých fariem. Kým v západnej Európe sú základom pôdohospodárstva malé rodinné farmy, u nás je to naopak. Slovenské farmy sú v priemere druhé najväčšie v EÚ, väčšiu rozlohu majú už len farmy v Česku. Na Slovensku je priemerná veľkosť farmy 80 – 100 hektárov, v Českej republike 120 -130 hektárov, avšak napríklad v Nemecku je to 60 hektárov. Pätina najväčších fariem má u nás v rukách až 94 percent pôdy, čo predstavuje najvyššiu koncentráciu v únii.
Podľa Emila Macha má akademické prostredie kľúčovú úlohu nielen pri príprave odborníkov pre prax, ale aj pri formovaní novej generácie lídrov v agrosektore. Na záver študentov vyzval, aby vnímali poľnohospodárstvo ako perspektívny a spoločensky dôležitý sektor a svojimi znalosťami prispievali k rozvoju regiónov.
