S pietou: Odišiel profesor Alojz Kúbek, významný vedec, genetik a šľachtiteľ hospodárskych zvierat

napísal

Akademická obec Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre s hlbokým zármutkom oznamuje, že 31. októbra 2020 nás vo veku 79 rokov opustil bývalý dlhoročný pedagóg, akademický funkcionár, uznávaný odborník a emeritný profesor SPU v Nitre prof. Ing. Alojz Kúbek, CSc.

Profesor Kúbek sa narodil 28. septembra 1941 vo Veľkých Levároch. Bol absolventom zootechnického odboru na Agronomickej fakulte Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre. Po úspešnom ukončení vedeckej ašpirantúry v Laboratóriu fyziológie a genetiky živočíchov ČSAV v Liběchove, nastúpil v roku 1971 ako odborný asistent na Katedru genetiky a plemenárskej biológie. V roku 1980 sa habilitoval za docenta v odbore všeobecná zootechnika, v roku 1994 bol prezidentom SR menovaný za riadneho profesora v odbore všeobecná zootechnika. Od roku 2012 bol emeritným profesorom Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Pôsobil vo funkcii vedúceho Katedry genetiky a plemenárskej biológie (1994 - 1999 a 2002 - 2009) a prodekana Agronomickej fakulty, neskôr Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov (1994 - 1997 a 2000 – 2003). V deväťdesiatych rokoch sa podieľal ako prodekan na zavedení a rozpracovaní kreditného systému štúdia na fakulte. Významné sú jeho aktivity ako člena vedeckých rád, predsedu, podpredsedu a člena komisií pre obhajoby doktorandských dizertačných prác doma a v zahraničí. Bol členom Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied a predsedom sekcie genetiky, šľachtenia a chovu tejto inštitúcie.

V rámci pedagogického procesu bol dlhoročným gestorom predmetu genetika, genetika populácií hospodárskych zvierat, molekulová genetika a imunogenetika.

Vo vede a výskume sa orientoval na oblasť imunogenetiky, všeobecnej a molekulárnej genetiky a genomiky. S jeho menom je okrem iného spojený objav a presné prvé popísanie genetického polymorfizmu ceruloplazmínu HD a GPI pri ošípaných. Nebol však len akademickým vedcom, teoretikom a učiteľom. Svoje povolanie trvale spájal so šľachtiteľskou a zootechnickou praxou. Orientoval sa na slovenský strakatý a slovenský pinzgauský dobytok. Bol členom Svetovej a Európskej asociácie chovateľov simentálského dobytka a dlhoročným členom Svetovej spoločnosti genetiky živočíchov (ISAG). Za svoju činnosť a aktivity bol ocenený viacerými medailami a uznaniami domácich i zahraničných inštitúcií a riadiacich orgánov. Za celoživotnú pedagogickú činnosť v oblasti genetiky zvierat a vo vedeckovýskumnom procese so zameraním na šľachtenie hospodárskych zvierat, najmä mäsového dobytka, mu minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v roku 2012 udelil rezortné vyznamenanie I. stupňa.

Česť jeho pamiatke!

Späť