Na pôde SPU sa konala konferencia o nových genómových technológiách
26.09.2025
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre 25. septembra zorganizovala odbornú konferenciu na tému, ktorá formuje budúcnosť poľnohospodárstva. Cieľom bolo prezentovať potenciál nových genómových technológií (NGT), ich dopady na potravinový reťazec a životné prostredie, ako aj začať odbornú diskusiu a komunikáciu relevantných strán o budúcnosti NGT na Slovensku a v EÚ.
Podujatie otvorila rektorka SPU Klaudia Halászová. Ako uviedla, akademická pôda má byť priestorom pre otvorenú diskusiu aj pre takéto témy. „Vývoj v oblasti nových genómových technológií vnímame ako platformu pre zmysluplné prepojenie základného výskumu, vzdelávania a reálnych potrieb šľachtiteľov a poľnohospodárov," podčiarkla rektorka.
NGT sú inovatívne nástroje, ktoré dopĺňajú tradičné šľachtiteľské techniky. Rozvíjajú sa mimoriadne rýchlo a ponúkajú možnosť čeliť súčasným výzvam, ako je zmena klímy, potravinová bezpečnosť, ochrana prírodných zdrojov a konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárstva. Úspech NGT produktov však závisí od ich prijatia spotrebiteľmi a príslušnými zainteresovanými stranami, ako aj od prijatia efektívnej legislatívy.
Podľa slov predsedu SPPK Andreja Gajdoša téma vyvoláva viacero otázok. Európska komisia aktuálne otvára dvere pre obchod tretím krajinám, kde sa tieto technológie už usadili, skonštatoval. Analýza 147 štúdií ukázala, že technológie genetickej úpravy už priemernými hodnotami znížili použitie pesticídov o 37 %, zvýšili výnosy o 2,7 % a zisky farmárov o 68 %. „Bez týchto technológií by sme na svete potrebovali o 3,4 % viac poľnohospodárskej pôdy, aby sme dosiahli túto produkciu, je to výmera celého Španielska,“ povedal. Zároveň pripomenul, že kritici NGT upozorňujú na neistotu genetických zmien, možné ekonomické dôsledky pre farmárov, na etické otázky vlastníctva semien i na to, že k dispozícii nie je dostatok štúdií. Podotkol, že v EÚ je prirodzená nedôvera voči genetickým technológiám.
NGT je novšia technológia ako geneticky modifikované organizmy (GMO), ktorej produkty sa začali objavovať v 90. rokoch. Technológia NGT vznikla po roku 2001. „Umožňuje oveľa presnejšiu, cielenú úpravu génov, ako to bolo pri GMO. Úprava génov, ktorá sa robí cez NGT, môže nastať aj bežne vo voľnej prírode alebo pri konvenčnom šľachtení. Je to iná, modernejšia, lepšia, bezpečnejšia, cielenejšia technológia šľachtenia ako GMO, a preto aj podľa výskumov bude viac akceptovateľná spotrebiteľmi aj verejnosťou,“ uviedol Ján Kraic z Výskumného ústavu rastlinnej výroby, Piešťany.
Generálny riaditeľ sekcie poľnohospodárstva Ministerstva pôdohospodárstva a RV SR Štefan Ryba zdôraznil, že rezort má záujem, aby Slovensko bolo konkurencieschopné. „Potenciál NGT zlepšiť výnosy, nutričné hodnoty potravín, znížiť spotrebu prípravkov na ochranu rastlín či zvýšiť odolnosť plodín je nespochybniteľný. Musia však byť dôkladne posúdené s dôrazom na ich bezpečnosť. Kľúčová je informovanosť medzi pestovateľmi a spotrebiteľmi, ktorí majú právo vedieť, čo sa dostáva na ich stôl. To si vyžaduje korektný prístup a jasné označovanie produktov,“ prízvukol Ryba. Odborníci na konferencii však konštatovali, že nie je dôvod, aby sa NGT potraviny označovali, keďže zmeny vlastností cez NGT sú také, aké môžu nastať v prírode a aj bežným šľachtením. Zbytočne by to vytváralo obrovské náklady, ktoré by sa premietli do vysokých cien, odznelo.
Prieskum slovenských vedcov, ktorý viedol vedúci Ústavu hospodárskej politiky a financií na FEM SPU v Nitre Ján Pokrivčák, ukázal, že iba minimum Slovákov vie, čo sú nové genomické techniky. „Zistili sme, že väčšina spotrebiteľov vie o NGT veľmi málo. Menej ako 40 % o NGT niekedy počulo a iba 6 % sa vyjadrilo, že majú dosť informácií,“ poukázal. NGT potraviny by si pravdepodobne kúpilo 29 % Slovákov, 36 % tvrdilo, že asi nie a zvyšných 35 % skôr nie. Podľa odborníka je potrebné zamerať sa na komunikáciu so spotrebiteľmi. „V trhovej ekonomike rozhodujú spotrebitelia. Videli sme to napríklad pri GMO, voči ktorému bol výrazný odpor verejnosti, a v EÚ sa GMO rastliny preto nepestujú, alebo len okrajovo. Je preto dôležité skúmať verejnú akceptáciu technológií a faktory, ktoré ju ovplyvňujú,“ povedal. Ako ďalej dodal, keby sa NGT rozvíjali inde, ale v EÚ a na Slovensku nie, nebolo by to dobré pre konkurencieschopnosť nášho poľnohospodárstva a potravinovú bezpečnosť.
