Aktuálne z médií: Rektorka SPU: Slovensko si pýta všetky múdre hlavy

napísal

Poľnohospodárstvo žije v očakávaní veľkých zmien. Atmosféra v odvetví hustne. "Riešenie životne dôležitých vecí zaostalo. Potrebujeme sa vrátiť k vecnej diskusii, zjednotiť všetky múdre hlavy. Rozprávajme sa na pôde univerzity, veď odtiaľto takmer všetci, čo volajú po zmene, vzišli,“ hovorí rektorka SPU v Nitre Klaudia Halászová. Zároveň približuje zámery a ciele samotnej univerzity vo vzdelávaní, vede, výskume.

Škola mala vždy živé spojenie s poľnohospodár­stvom prostredníctvom mladých vzdelaných ľudí. Je dnes príťažlivé štúdium poľnohospodárskych a potravinárskych odborov?

Hľadáme spôsoby, ako zatraktívniť študijné odbory a univerzitu ako vzdelávaciu inštitúciu. Sledujeme trendy doma, ale hlavne v Európe a ciele Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Našou reakciou sú odbory a študijné programy otvárané v tomto akademickom roku. O. i. sú to pozemkové úpravy a informačné systémy v poľnohospodár­stve. Krajina si s nimi nevie dlhodobo poradiť. Študijný program otvárame pre takmer 20 študentov.

Aké vedomosti nadobudnú a ako môžu rozťať gordický pozemkový uzol, ktorý dusí celú krajinu?

Absolventi musia spoznať a vnímať krajinu komplexne, a to či už pri jednoduchých alebo komplexných pozemkových úpravách. Naučíme ich projektovať, pracovať s dátami a všetkými informačnými systémami v poľnohospodár­stve. Chceme vychovať všestranne pripravených odborníkov, ktorí budú vzdelaní na komplexné usporiadanie krajiny. Ide viac než len o sprehľadnenie vlastníckych a užívateľských vzťahov. Usporiadanie krajiny je prostriedok, ktorý rozhýbe ekonomiku, zvýši ochranu prírody a využitie potenciálu, čo je ukrytý v pôde a krajine. Je to veľmi široká téma. Prax v tejto chvíli nemá toľko odborníkov, ktorí by okamžite posilnili nielen geodetické kancelárie – realizátorov pozemkových úprav. Tých potrebujú aj ostatné inštitúcie, ktoré sú do nich zainteresované.

Nájdu absolventi pozemkových úprav celoživotné uplatnenie?

Určite áno, z 3 559 katastrov sú urobené komplexné pozemkové úpravy (KPÚ) len v 456. Ich dokončenie je rozplánované na 30 rokov. Ak sa chceme posunúť aj v rôznych investičných akciách, potrebujme zintenzívniť KPÚ. Vyhľadáva ich ZMOS, a to nielen starostovia obcí, ale aj miest. Nejde iba o úpravy poľnohospodárskej, ale aj urbárnej krajiny. Čoraz viac primátorov posúva mestskú zeleň do extravilánov, s cieľom rozšíriť funkčné využitie verejných priestranstiev. Bez usporiadaného vlastníctva a krajinárskych projektov, kde nejde len o usporiadanie listov vlastníctva, ale krajiny ako takej, to nepôjde.

Uplynulo 30 rokov, kým spoločnosť a tí, čo ju vedú, pochopili, že KPÚ sú životnou nevyhnutnosťou. Sme schopní do roku 2050 dobehnúť stratený čas?

Je to v našom životnom záujme. Zaostávanie vyplynulo aj z toho, že nie každý chcel a chce, aby prebehli pozemkové úpravy. Otvárajú sa nimi mimoriadne citlivé vlastnícke vzťahy, máme tu státisíce hektárov pôdy nezistených vlastníkov, pozemky, ktoré spravuje Slovenský pozemkový fond. KPÚ predstavujú obrovské dielo v krajine, na ktorom musia participovať všetci – ako vlastníci pozemkov, tak ich užívatelia. Je tu štát reprezentujúci všetkých občanov. Jednoducho, treba zosúladiť rôznorodé záujmy s cieľom dosiahnuť dobre spravovanú, živú, zelenú, funkčnú krajinu. Hospodársky výkonnú a pritom príjemnú na život všetkých ľudí v nej. Ide o nadčasové dielo, ktoré si vyžaduje spoluprácu i kompromis zároveň.

Je Slovensko s extrémne rozdrobeným vlastníctvom k pôde pripravené na vzájomnú ústretovosť?

Spolupráca pri KPÚ ako základ dobrého spolužitia je životne dôležitá. Úpravy prinesú úžitok všetkým, no stačí, že ak zlyhá jeden článok rozvetvenej reťaze komplikovaných vzťahov, tak KPÚ začnú stagnovať. V niektorých katastroch, kde sa začali pozemkové úpravy, ich dokonca vlastníci odmietli, jednoducho ich nechceli. Obávajú sa ich aj niektoré poľnohospodárske družstvá, lebo majú pocit, že scelený pozemok potom ich majitelia predajú a znemožnia im hospodárenie na pôde. V povetrí je veľa obáv, ktoré treba rozptýliť. V záujme nášho prežitia treba vybudovať funkčnú krajinu. Takú, ktorá bude lepšie čeliť klimatickej zmene, suchu, erózii pôdy, záplavám. Takou je krajina, ktorá bude zelenšia, s pestrejšou biodiverzitou a bez pozemkových úprav to nedosiahneme.

KPÚ si vyžiadajú kompromisy. Sme na ne pripravení?

Zrejme každý bude musieť urobiť kompromis, a to aj z vlastníckych úmyslov a budú sa musieť vyčleniť územia na to, aby sme dosiahli zelenú krajinu. Štát, presnejšie SPF, má v správe relatívny dostatok pozemkov, ktoré pri rozumnom účelnom projektovaní zmien prinesú všestrannú funkčnosť krajiny, ktoré potrebujeme. Môžeme sa pozrieť, ako KPÚ riešili v ČR. Iste, mali to jednoduchšie kvôli rakúskemu typu dedičského práva, ale je najvyšší čas vyjsť zo slepej uličky uhorského dedičského práva, ktoré prinieslo súčasnú rozdrobenosť vlastníctva.

Predpokladajme, že upravíme krajinu pre lepšie hospodárenie a žitie v nej. Akých ďalších odborníkov pripravujete pre poľnohospodárstvo, ktoré je z hľadiska podnikateľských foriem oveľa pestrejšie ako v časoch socializmu?

Univerzita bude mať čo nevidieť 70 rokov a prapôvod aj súčasných odborov je v tých, ktoré od jej vzniku riešili produkčné poľnohospodárstvo. Naďalej sa študuje klasická rastlinná, živočíšna výroba a je tam na prekvapenie dosť študentov, napríklad na všeobecnom poľnohospodárstve. Pred časom sa preň vymýšľali nové, atraktívnejšie názvy, ale dnes má tento odbor dosť študentov.

O čom to svedčí?

O tom, že v poľnohospodárstve prebieha diverzifikácia, že poslucháči, ktorí túžia byť hospodármi, farmármi, potrebujú a chcú mať znalosti zo všetkých odborov, že nemienia byť úzko špecializovaní iba na živočíšnu či rastlinnú výrobu. Poľnohospodárstvo smeruje k multifunkčnosti, k tomu, že je nielen produkčné, ale aj environmentálne a zároveň sociálne.

Multifunkčnosť kladie nové nároky na vzdelanie. Ktoré nové odbory ešte otvárate?

Na fakulte ekonomiky a manažmentu bude tohto roku po prvý raz otvorený sociálny manažment a služby v agrosektore. Je to celoeurópsky trend.

Nepotrebujeme radšej viac ľudí, ktorí rozumejú poriadne pôde, rastlinám a zvieratám?

Sociálne poľnohospodárstvo je odpoveďou na to, že SPU sa podieľala na riešení rôznych projektov pozdvihnutia menej rozvinutých regiónov. Nielen stroje a technológie prinesú požadované zmeny, poľnohospodárstvo naďalej potrebuje živú ľudskú prácu a absolventi odboru sociálne poľnohospodárstvo s titulom bakalára zamieria aj do menej rozvinutých regiónov.

Čo takýto človek môže robiť na niektorej z mnohých periférií Slovenska?

Samozrejme, vlastná podnikavosť je dôležitá, ale títo absolventi by mali pomôcť zlepšiť fungovanie aj sociálnych podnikov, ktoré sú v zaostávajúcich regiónoch otvárané. Môžu robiť poradenstvo, ale môžu sa zapojiť aj do sociálno-terapeutických subjektov, ktoré pomáhajú malým a mladým hospodárom postaviť sa na nohy.

Drží univerzita krok s novými technologickými a zároveň environmentálnymi výzvami, umocnenými klimatickou zmenou?

Celkove je univerzita odborovo bohato diverzifikovaná. Vnímame meniace sa prostredie aj samotnej Nitry a jej okolia. Technická fakulta SPU, to nie je iba poľnohospodárska technika, ale aj riadiace systémy vo výrobnej technike ako takej či automobilová doprava. Tam je veľký záujem o štúdium.

Držíte krok s konkurenčnými univerzitami?

Máme tu kolektív okolo prof. Vladimíra Rataja, ktorý sa zaoberá využitím digitálnych technológií v presnom poľnohospodárstve, ako je napr. riadený pohyb strojov po poli a variabilná aplikácia dusíka. V etape riešenia vhodnej stratégie ochrany duševného vlastníctva je napríklad tiež autonómny mobilný rosič, ktorý sa využíva v presnom poľnohospodárstve. Je to jedna z inovatívnych technológií vyvinutá mladou generáciou, ktorá vyrástla na TF SPU a ktorá pracuje na vývoji viacerých zaujímavých technológií umožňujúcich realizovať zásady presného poľnohospodárstva, napr. meracie zariadenia na monitorovanie plynov a pevných častíc vo vzduchu a atmosfére. Projektov zameraných na klimatickú zmenu a presné poľnohospodárstvo je, samozrejme, viac. Táto skupina mladých vedcov vedená doc. Vladimírom Cviklovičom disponuje niekoľkými patentovými riešeniami a doteraz najväčším ocenením ich práce je európsky patent, ktorý bude koncom roka 2020 udelený na technológiu zabezpečenia dodávky elektrickej energie pre jednofázové spotrebiče pri výpadku jednej alebo viacerých fáz.

S univerzitou sa vždy spájal rozvoj vedy a využitie v praxi. Držíte kontinuitu?

Prestíž univerzity závisí od jej vkladu do rozvoja vedy. Niekoľko rokov sme nemali v podstate žiadne finančné prostriedky okrem štátneho rozpočtu a malých grantov. Teraz ideme realizovať projekty za zhruba 15 miliónov eur. Jedným z veľkých sú inovácie v potravinách. Ide o tzv. potravinový inkubátor v spolupráci so spoločnosťou Tekmar a Mc Carter. Vybudované Výskumné centrum AgroBioTech umožňuje komplexné riešenie viacerých tém agropotravinárstva. Veľkou nevyhnutnosťou sú vznikajúce medzifakultné vedecké tímy. Spolupracujeme s Národným poľnohospodárskym a potravinárskym centrom o. i. na koncepte Smart farmingu – inteligentného farmárstva. Previazanosť rezortného výskumu s univerzitou je veľmi dôležitá. A potom je tu napríklad projekt so Slovenskými biologickými službami zameraný na chov dobytka a zvýšenie produkcie zdraviu prospešných živočíšnych produktov.

Nad slovenským poľnohospodárstvom a potravinárstvom už lámu palicu. Ako sa dostať zo šlamastiky, v ktorej sme sa ocitli po rokoch prešľapovania a vrhania sa raz tam, raz onam?

Myslím si, že treba schladiť emócie, ktoré sa rozhoreli v posledných mesiacoch. Navrhujeme, aby každý, kto má dobrý úmysel s poľnohospodár­stvom, vyložil karty na jeden spoločný stôl na pôde univerzity. Začnime sa nielen rozprávať, ale aj počúvať, nech zvíťazí odbornosť, nech výsledkom diskusie bude cesta k tvorbe koncepcie ďalšieho rozvoja krajiny v tom najširšom slova zmysle.

Univerzita sa teda hlási k úlohe mediátora, komunikátora a prirodzenej zjednocujúcej autority?

Cítime zodpovednosť za to, aby sme dosiahli zásadný reštart. Napokon, väčšina aktérov túžiacich po zmenách v poľnohospodárstve a na vidieku korení na našej univerzite. Preto voláme po dialógu práve u nás, tu sa cesty poľnohospodárskych vzdelancov začínali a bude dobré, ak sa tu opäť zídu. V utorok, 8. septembra, je na SPU konferencia Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied k pozemkovým úpravám. Dobrý začiatok k novému spoločnému postupu.

 

Klaudia Halászová (46) je absolventkou fytotechnického odboru – ochrana životného prostredia SPU v Nitre. V roku 2002 získala titul doktora filozofie v odbore krajinné inžinierstvo. V roku 2014 obhájila vedecko-pedagogický titul docent v odbore krajinárstvo. Od roku 2012 bola dekankou Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU a pred dvoma rokmi ju zvolili za rektorku SPU v Nitre. Presadzuje trvalo udržateľné poľnohospodárstvo, ktoré zohľadňuje aj estetické funkcie krajiny.

 

Zdroj: Pravda, 8. septembra 2020 https://ekonomika.pravda.sk/krajina/clanok/562148-rektorka-spu-slovensko-si-pyta-vsetky-mudre-hlavy/

Späť