Prvoodchov suchozemskej korytnačky v univerzitnom viváriu

vložil: Renáta Chosraviová

Prvú septembrovú sobotu v inkubátore Vivária SPU v Nitre čakalo pracovníkov milé prekvapenie. Prvýkrát v 16-ročnej histórii tohto univerzitného zariadenia sa im podarilo odchovať mláďa suchozemskej korytnačky. Keďže sa už úspešne aklimatizovalo, v týchto dňoch bude umiestnené do expozície.

Ako nás informoval vedúci vivária Ing. Róbert Kirchner, ide o mláďa korytnačky kĺbnatej - Kinixys belliana. „Mláďa pár dní trávilo v inkubátore, počas ktorých plnohodnotne strávilo žĺtkový vak ako prvotný zdroj energie. Následne sme ho umiestnili do terária v zázemí. Keďže korytnačka sa už aklimatizovala a bez problémov prijíma potravu, radi by sme ju v najbližších dňoch umiestnili do expozície, kde ju môžu uvidieť naši návštevníci.“

Pokiaľ ide o charakteristiku tohto druhu, dozvedeli sme sa, že korytnačky kĺbnaté patria medzi najrozšírenejšie africké korytnačky rodu Kinixys. „Vyskytujú sa hlavne v centrálnej Afrike. Patria medzi korytnačky, ktorých populácia je ohrozovaná zvyšujúcou sa urbanistickou činnosťou. V rámci medzinárodného dohovoru o obchode s ohrozenými druhmi živočíchov a rastlín (CITES) je tento druh zaradený do skupiny CITES II, ktorá predstavuje druhy zvierat neohrozené kriticky, ale v prípade, keby sa export jedincov z krajiny pôvodu a obchod s nimi nekontroloval, mohli by sa nimi stať. Hlavnou zložkou potravy je rastlinná potrava. Najčastejšie sú to rôzne druhy tráv, bylín, prípadne listová zelenina, ovocie a zelenina. Ako doplnok sa môžu pridávať slimáky, červíky, dážďovky, stonožky, kobylky a huby. Jedince dorastajú do dĺžky asi 20 - 22 cm. Pohlavne dospievajú vo veku 4 - 5 rokov. Samica kladie obvykle dve vajcia, výnimočne môže až šesť. Zaujímavosťou tohto druhu korytnačiek je pohyblivá kĺbová zadná časť karapaxu (chrbtová časť panciera), od čoho je odvodený aj jej druhový názov.“

 

 

Späť