Kôň v službách človeka

vložil: Renáta Chosraviová počet komentáov: 0

Je už dlho známe, že kone sú spoločensky vyspelé zvieratá. Vedci  dokonca zistili, že sú múdrejšie ako sme si mysleli - dokážu čítať aj ľudské emócie. A práve tieto ušľachtilé zvieratá boli centrom pozornosti v rámci podujatia s názvom Kôň v službách človeka. Konalo sa 8. júna v Jazdeckom centre Katedry špeciálnej zootechniky Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov SPU v Nitre.

Príjemné popoludnie bolo pretkané kultúrnym programom - výstavou fotografií a obrazov, maľovaním obrazov s tematikou koní, kde sa prítomným svojím umením naživo predviedol Marek Maest z Čakajoviec pri Nitre, ale aj hudobným vystúpením študentov súkromnej základnej umeleckej školy – Tralaškola pod vedením  Marty Uhlíkovej.

Program podujatia otvoril prof. Ing. Marko Halo, PhD., vedúci KŠZ FAPZ a gestor ŠP hipológia, ktorý osobitne privítal zástupcu vedenia SPU prorektora pre vedu a výskum prof. Ing. Jána Gaduša, PhD.,  predstaviteľov  fakúlt – dekana FAPZ doc. Ing. Petra Ondrišíka, PhD., dekanku FEŠRR doc. Ing. Oľgu Roháčikovú, PhD., dekana FBP prof. Ing. Jána Tomáša, CSc., ako aj všetkých zúčastnených hostí z pracovísk a fakúlt.

Do stajne Jazdeckého centra SPU zavítal aj europodkúvač Ing. Maroš Klobušník, jeden z piatich certifikovaných európskych podkúvačov, ktorí majú oprávnenie vykonávať úpravu kopýt koní. Prítomných zaujal svojimi majstrovskými ukážkami podkúvania koní. Aj my sme boli s diktafónom a fotoaparátom pri tom a dozvedeli sme sa zaujímavosti o starom dobrom kováčskom remesle. Mnohí určite vedia, že  konské kopyto potrebuje jeho starostlivosť raz za 6 – 8 týždňov.  Vidieť však na vlastné oči prácu europodkúvača M. Klobušníka bol skutočne zážitok. Najskôr kopyto očistil, odstránil podkováčske klince a opatrne zložil staré podkovy. Následne vykonal korektúru kopyta, tzv. odštipnutie a zbrúsenie prerastenej rohoviny. Potom prišla na rad priam rozprávková časť práce - úprava podkov za tepla. Prítomným vysvetlil, že kôň necíti žiadnu bolesť, môže však reagovať na syčanie horúcej podkovy priloženej na kopyto. Nakoniec prišlo na rad samotné pribíjanie podkov. M. Klobušník odpovedal na všetky zvedavé otázky, objasnil, že kopyto rastie, takže podkova musí byť širšia ako kopyto. Určite nikomu nebolo treba vysvetľovať, čo je podkova, ale zaujímavé bolo prezrieť si rôzne druhy bližšie. Podkovy sa vyrábajú väčšinou z ocele, hliníka, zliatin, alebo z gumy či plastov. Na našu otázku, či je podkutie nevyhnutné a či kôň nemôže „chodiť“ bosý, europodkúvač konštatoval, že nie je to také jednoduché. Okuté musia byť kone do športu, pri práci v lese či v meste. Aj ortopedické problémy koní sa dnes bežne liečia podkovami.

Na záver popoludnia si účastníci mohli ešte vychutnať jazdu v bývalom prezidentskom koči s reprezentačným lipicanským dvojzáprahom po areáli SPU, ktorú  pre nich pripravil Národný žrebčín Topoľčianky.

Späť