| Číslo 1 | 28. septembra 2007 | |
| Číslo 2 | 12. októbra 2007 | |
| Číslo 3 | 26. októbra 2007 | |
| Číslo 4 | 9. novembra 2007 | |
| Číslo 5 | 23. novembra 2007 | |
| Číslo 6-7 | 14. decembra 2007 | |
| Číslo 8 | 18. januára 2008 | |
| Číslo 9 | 1. februára 2008 | |
| Číslo 10 | 15. februára 2008 | |
| Číslo 11 | 29. februára 2008 | |
| Číslo 12 | 14. marca 2008 | |
| Číslo 13-14 | 11. apríla 2008 | |
| Číslo 15 | 25. apríla 2008 | |
| Číslo 16 | 9. mája 2008 | |
| Číslo 17 | 23. mája 2008 | |
| Číslo 18 | 6. júna 2008 | |
| Číslo 19 | 20. júna 2008 | |
| Číslo 20 | 4. júla 2008 |
Púpava je krásna! Zlatožltý kvet svieti zo zeleného koberca trávy ako malé slnko. A nie jedno. Všade, kde sa len pozrieš, samé slniečko! Poteší oko po dlhej sivej zime. Poteší včely. Aj hmyz svojím nektárom. Milovník netradičného šalátu si tiež príde na svoje. Samozrejme, každému sa vyhovieť nedá, a preto by túto burinu nejeden majiteľ trávnika, túžiaci po dokonalosti svojho diela, zo svojej záhrady najradšej vypoklonkoval. Lenže to nie je také jednoduché. Pretože púpavienka nie je len krásna, ale aj múdra a...
Užitočná! Asi bude veľa pravdy na tom, čo som si kdesi prečítala...buriny sú vraj vlastné deti Zeme, kultúrne rastliny jej deti nevlastné. A ako to už v živote býva, tým "svojim" by sme zniesli aj modré z neba. Milá púpava tak od matky dostala do vienka naozaj všeličo. O kráse sme sa už zmienili. Lenže, čo z nej, tá je iba do času. Treba sa pozrieť aj dovnútra, kde sú ukryté vzácne vlastnosti. Každá jej časť, počnúc dužinatým koreňom, prízemnou ružicou listov, akoby vykrojených podľa šablóny, až po zlatožltý kvet je malá prírodná lekáreň alebo kozmetický salón. Ani sa neodvážim spýtať odborníka, pretože by som namiesto stĺpčeka na tridsať riadkov musela napísať viacstranový elaborát! To však nie je môj úmysel. Ten je poetickejší. Podeliť sa s vami o jarný zážitok z včerajšej cesty domov, veľkým oblúkom cez nádherne rozkvitnutý areál našej univerzity. Vrelo vám túto prechádzku odporúčam, ukrojte si chvíľu času, spomaľte krok a kochajte sa okolím. Možno púpava medzitým už odkvitne a jej zlatožltá hlávka sa premení na mnoho drobných ľahučkých padáčikov, ktoré sú základom jej prežitia. Zohnite sa a fúknite do nich, ako kedysi... Škoda, že venčeky z púpavy už vyšli z módy.
Napriek tomu, že PETER BACO pôsobil v politike ako minister pôdohospodárstva, poslanec slovenského a v súčasnosti aj európskeho parlamentu, poľnohospodárska verejnosť ho vníma najmä ako významného odborníka v oblasti nášho chlebového odvetvia. Práve prepojenie agrárnej politiky EÚ a poľnohospodárstva SR bolo cítiť aj pri obhajobe jeho dizertačnej práce Integračné a globalizačné tendencie v poľnohospodársko-potravinárskom komplexe Slovenskej republiky. My sme ho pri tejto príležitosti požiadali o rozhovor, v ktorom nás zaujímalo, ako vidí najbližší vývoj slovenského, ale aj európskeho poľnohospodárstva.
Minulý rok bol pre naše poľnohospodárstvo prelomový. Ceny rastlinných komodít vzrástli o desiatky percent, stabilizoval sa trh s mliekom, bol schválený Program rozvoja vidieka na roky 2007 - 2013... Práve v tomto období prišla Európska únia s reformou Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), tzv. "zdravotnou prehliadkou". Aký vplyv bude mať na slovenské poľnohospodárstvo?
Podstatný nie, pretože ide o previerku reforiem, ktoré boli schválené v roku 2003 a postupne sa zavádzajú do života. S týmito zmenami sme počítali. Objavili sa však myšlienky, ktoré boli rizikové. Napríklad redukcia priamych platieb pre farmárov. Komisia navrhovala, aby sa výška pomoci postupne znižovala s nárastom celkovej výšky platieb pre jednotlivých poľnohospodárov. Táto redukcia by sa dotkla vyše štyridsiatich percent slovenských poľnohospodárov. Návrh nakoniec neprešiel. Nie je poctivé meniť pravidlá hry počas jej priebehu. Súčasný systém podpôr má platiť do roku 2013.
"Zdravotná prehliadka" počíta aj s postupným navyšovaním mliečnej kvóty.
Osobne presadzujem, aby sa kvóty nenavyšovali, pokiaľ nebudú zjednotené podpory na mlieko. V EÚ boli pred dvoma rokmi štáty, ktoré platili za liter mlieka v prepočte 14 korún. Pre porovnanie, na Slovensku to bolo niečo vyše deviatich korún. U nás sa výroba utlmovala a v krajinách, kde mali iné systémy podpory, dochádzalo k jej rozvoju. Nepovažujem za korektné, keď v súčasnosti niektoré štáty vyrábajú vďaka štedrým podporám viac, a tým sa nevedia zmestiť do stanovenej kvóty. Situácia je však taká, že už v tomto roku sa kvóta pre všetkých zvyšuje o dve percentá.
Aké sú ďalšie návrhy, ktoré prináša reforma SPP?
Veľmi aktuálna je otázka "krížovej zhody" (cross complaince). Ide o prepojenie ochrany životného prostredia s poľnohospodárskou výrobou a zníženie negatívneho dopadu intenzívneho poľnohospodárstva na vidiecku krajinu. Tento dokument sa nakoniec bude uplatňovať miernejšie, ako sa predpokladalo. Dosiahla sa určitá úľava, aj keď nie celkom taká, akú sme požadovali. V budúcnosti bude pokračovať systém priamych platieb na plochu. V hre bolo aj riešenie, aby sa systém zmenil a poľnohospodári dostávali peňažné prostriedky na farmu.
Európska únia ako keby vo svojom návrhu "zdravotnej prehliadky" nerešpektovala súčasný stav, keď došlo k vysokému nárastu cien potravín. Svojou SPP utlmuje výrobu. Neobávate sa, že v budúcnosti bude v Európe nedostatok potravín?
Nie. Stav, ktorý je v súčasnosti, sa blíži k vyrovnanému. Dochádza tu k niektorým propagandistickým rečiam o nedostatku, ale sú to nie celkom vierohodne vybilancované tvrdenia. Tým, že prudko rastie spotreba potravín v rozvojových krajinách, tým, že v niektorých častiach sveta bola nižšia úroda a najmä tým, že v USA dochádza k obrovskému nárastu využívania biopalív, dopyt po obilí prevýšil ponuku na globálnom trhu. Zároveň sa minimalizovali svetové zásoby. To nám po minuloročnej žatve rapídne zvýšilo ceny. Tento stav však nie je trvalý. Existuje predpoklad, že ceny sa aj napriek poklesu už nedostanú na nízke úrovne spred dvoch rokov.
V novembri minulého roka bol schválený Program rozvoja vidieka 2007 - 2013. Prostredníctvom neho získajú naši poľnohospodári približne 80 miliárd korún. Čo tieto zdroje pre slovenský vidiek znamenajú?
Tieto prostriedky nášmu poľnohospodárstvu jednoznačne pomôžu. Poľnohospodári aj v prvej fáze, v období rokov 2004 - 2006, najlepšie čerpali zdroje z európskych fondov. Získať tieto podpory je pre nich mnohokrát otázkou prežitia.
Nielen pre poľnohospodárov ste napísali príručku Ani euro nazmar. Čo si od jej vydania sľubujete?
Neopakovateľnosť možností, ktoré nám poskytujú eurofondy do roku 2013, od nás žiada veľkú koncentráciu síl. Pre úspešné získavanie fondov potrebujeme ľudí, ktorí chcú, vedia a môžu. Preto je tu aj podobnosť názvu príručky s heslom "ani zrno nazmar!". Po druhej svetovej vojne, v časoch žatvy, boli zakázané akékoľvek dovolenky, pracovalo sa bez ohľadu na dĺžku pracovného času, presúvali sa potrebné kapacity z iných oblastí a neustále zasadali operatívne štáby. Bližšie informácie nájdete na www.peterbaco.com.
Prvé skúsenosti z čerpania eurofondov sú však také, ako keby ich Slovensko nechcelo. Ak budeme pokračovať so súčasným nasadením, využijeme zo spoločného rozpočtu sotva polovicu. Prostriedky, ktoré nevyužijeme, vrátime bohatým štátom, ktoré ich do rozpočtu vložili.
Jeho členovia sa zišli v posledný marcový deň, aby prerokovali a zhodnotili správy o výsledkoch vedeckovýskumnej činnosti na našej univerzite, o činnosti botanickej záhrady, resp. študentských domovov a jedální SPU za uplynulý rok 2007. Kolégium sa venovalo aj dlhodobému zámeru SPU do roku 2015 a prijalo materiál, predložený prorektorom Jánom Tomášom ako otvorenú pracovnú verziu s tým, že sa upraví do užšej rámcovej podoby s jasným definovaním dlhodobého cieľa a vývojových trendov. O tomto procese vás budeme priebežne informovať. Následne si členovia kolégia vypočuli aktuálne informácie súvisiace s dianím na škole, okrem iného o pripravovanom fóre vinohradníkov a vinárov, ktoré sa bude konať 27. až 30. apríla v Piešťanoch, o ponuke zdravotnej poisťovne SOREA na účasť našich zamestnancov na Dni zdravia (6. mája). Prorektorka Magdaléna Lacko-Bartošová priniesla na kolégium informácie o ponuke na študijný pobyt pre jedného študenta na univerzitu v Remeši (Francúzsko), ako aj o výbere študentov na praktické stáže v rámci programu Erasmus. Prorektor Jozef Repiský oboznámil kolégium so študijnými programami výučby na Univerzite tretieho veku v akademickom roku 2008/2009. Kolégium schválilo aj návrh na udelenie zlatej medaily SPU čestnému doktorovi SPU, Ladislavovi Švihelovi.
Podstatnou náplňou Botanickej záhrady SPU je záchrana a ochrana fytogenofondov, ich biodiverzity a evidencia genetických zdrojov pre experimentálnu prácu. Osobitnú pozornosť venujú vzácnym a ohrozeným druhom našej flóry a regionálnym varietam. Zvláštnosťou BZ sú aj zbierky úžitkových rastlín, zastúpené veľkým počtom druhov a odrôd zeleniny, ovocných drevín, liečivých, ozdobných a koreninových rastlín. Pracovisko sa podieľa na riešení úloh základného a aplikovaného výskumu, zabezpečuje realizáciu praktických cvičení, prednášok, odbornej praxe, riešenie diplomových a doktorandských prác, exkurzie a vzdelávacie kurzy. V minulom období pokračovalo vo výsadbe vybraných rastlinných spoločenstiev, v tvorbe nových expozícií a evidencii zbierkových fondov. Na ploche vyčlenenej pre založenie biotopov chránených a ohrozených rastlín regiónu západného Slovenska vysadili v rámci projektu 7 taxónov, ostatné sú pripravené na introdukciu "ex situ" v priestoroch škôlky BZ. Modelová výsadba panónskeho spoločenstva už zahŕňa 15 taxónov z pôvodných lokalít, v štádiu rozpracovaných terénnych úprav je vzorkovnica vodných a močiarnych druhov rastlín. Zbierka popínavých rastlín na drevenej konštrukcii prezentuje 23 taxónov, postupne bude doplnená o ďalšie, najmä jednoročné a trváce bylinné druhy. Oddelenie dendrológie, systematiky rastlín a dekoratívnej flóry v roku 2007 vykonávalo bezodplatnú odbornú poradenskú činnosť. BZ vypracovala projekt Oáza zelene na ozelenenie pre areál Nitrianskeho komunitného centra pre Materské centrum Klokanček v Nitre, ktorý získal plnú finančnú podporu.
V minulom roku bol obohatený rastlinný sortiment okrasnej škôlky o taxóny ihličnanov, listnatých a sempervirentných drevín i dekoratívnej flóry. Vzorkovnica zeleniny, ovocný sad a vinohrad zabezpečujú odpredaj prebytkov ovocia, zeleniny a hrozna. V minulom roku bolo vysadených 35 broskýň, 25 čerešní, 50 jabloní, 33 sliviek, 25 višní a 35 krov viniča. V nasledujúcom období plánujú dokončiť výsadbu novej vinice, zabezpečiť komplexnú agrotechniku na úsek ovocinárstva a zeleninárstva a vybudovať predajné centrum pre ovocie a zeleninu.
BZ sa stará aj ochranu a chov ohrozených druhov živočíchov v univerzitnom viváriu. Zdroj financií tvoria aj vlastné odchovy zvierat, ktoré sú majetkom SPU. V roku 2007 bolo odchovaných 22 veľhadov kráľovských. V nasledujúcom období sa plánuje rekonštrukcia druhej chovnej miestnosti vo viváriu, chovného zariadenia pre korytnačku ostrohatú a kajmana okuliarnatého, oprava ustajňovacích priestorov a kŕmidla pre kozy kamerunské, ako aj opravu nefunkčnej ventilácie v T - pavilóne.
Úsek prevádzky a údržby zabezpečil celoročné práce v parku a v demonštračnej záhrade, ako aj opravu strojov a mechnizmov.
V uplynulom roku sa v budovách študentských domovov Mladosť, Pribina a A. Bernoláka uskutočnili rekonštrukčné práce za približne 3,5 mil. Sk. Zahŕňali najmä výmeny a opravy rozvodov ústredného kúrenia, vodovodného potrubia, elektroinštalácie, výťahov, striech, okien, schodov a pod., vyplýva zo správy o činnosti ŠDaJ za rok 2007, ktorú na marcovom zasadaní prerokovalo kolégium. Budovy nie sú v dobrom technickom stave a potrebujú ďalšie nevyhnutné opravy. Prostriedky na ich modernizáciu a doplnenie vybavenia chce vedenie ŠDaJ získať aj formou projektov zo štrukturálnych fondov EÚ.
V auguste 2007 bol uvedený do prevádzky ŠD Poľnohospodár, na obnovu ktorého sa vynaložilo vyše 6,5 mil. Sk. Študenti SPU tak majú v súčasnosti k dispozícii štyri študentské domovy s celkovou kapacitou 2874 lôžok. V piatom, na Hospodárskej ulici, je 32 obytných buniek pre doktorandov, študentské manželské páry a zamestnancov.
Poplatky za ubytovanie v jednotlivých internátoch sa v roku 2007 zvýšili približne o 30 %. V súčasnosti sa pohybujú v rozpätí 1400 - 1700 Sk mesačne za osobu v jednolôžkovej izbe, 800 - 1600 Sk v dvojlôžkovej, 580 - 720 Sk v trojlôžkovej a 630 - 800 Sk v štvorlôžkovej. Zmenil sa aj systém a kritériá pre prideľovanie ubytovania v šk. r. 2007/2008. Okrem študijného priemeru sa pri poradovníku berie do úvahy aj vzdialenosť od miesta trvalého bydliska študenta v pomere 65:35 bodov.
Negatívnym javom naďalej zostáva poškodzovanie vybavenia izieb a spoločných priestorov ŠD, ako aj porušovanie domového poriadku, pričom nie vždy je možné určiť vinníkov. Pri ich odhaľovaní a riešení úhrady škôd sa vedenie ŠDaJ snaží intenzívnejšie spolupracovať so študentskými organizáciami. Prostriedky zo študentského fondu by mohli, miesto úhrady škôd, slúžiť na zveľadenie ubytovania.
Stal sa ním Ing. Ladislav Šoltés, DrSc., z Ústavu experimentálnej farmakológie SAV, odborník v oblasti makromolekulovej a analytickej chémie. Technológom roka je Ing. Rudolf Toman, DrSc. Bol ocenený za prínos vo výskume patogenézy a imunity Q-horúčky a chlamýdiových infekcií a vo vývoji a výrobe prípravkov na ich včasnú diagnostiku. Za originálne výsledky v oblasti parazitológie, so zameraním na nové, kliešťami prenášané choroby ľudí a zvierat a cirkuláciu ich pôvodcov v prírodných ohniskách, bola za Mladého výskumníka roka vyhlásená RNDr. Viktória Majláthová, PhD., z Parazitologického ústavu SAV v Košiciach. Za výsledky v programoch EÚ dostal cenu prof. Ing. Karel Kovařík, CSc., a za celoživotné dielo si ju prevzal Ing. Ladislav Komora, CSc., z VUP, a.s., Prievidza. Okrem toho bolo udelených 19 čestných uznaní. Podujatie, ktorého vyhlasovateľom je Journalist Studio v spolupráci s Klubom vedecko-technických žurnalistov Slovenského syndikátu novinárov, sa konalo 14. marca t.r. za účasti Dušana Čaploviča, podpredsedu vlády SR a ďalších osobností vedeckého a spoločenského života.
Na výstave Gardenia 2008 mala už tradične svoju expozíciu aj naša botanická záhrada (BZ). Tento rok prezentovala rastliny mierneho pásma, trópov a subtrópov, ktorým sa aj vďaka pomerne teplej zime v skleníkoch darilo. Zvýšenú pozornosť venovala environmentálnym problémom súčasnej doby, ako je devastácia prírody, vyrubovanie lesov, či znečisťovanie ovzdušia, vody a pôdy. "Formou posterov sme poukázali na negatívny dopad ľudskej činnosti na životné prostredie. V minulosti škodlivé zásahy do životného prostredia, spôsobené človekom, nepredstavovali také veľké poškodzovanie ako dnes. Každá krajina v súčasnosti zápasí s niektorými environmentálnymi problémami, ktoré majú lokálny, regionálny a národný charakter. Už len vysporiadanie sa s takýmto bremenom na miestnej úrovni v rámci štátu je pomerne zložitý a komplikovaný proces," upozornil na problematiku Ing. Juraj Kuba, riaditeľ BZ. Výstava bola aj tentoraz spojená s predajom výpestkov a poradenskou službou. Záujem bol o fikusy, steviu, ale aj vanilku.
Buriny ako škodlivé činitele sprevádzajú človeka od predhistorických dôb od čias neolitu. Už v tom období rástli mnohé druhy, ktoré pretrvávajú dodnes. Potvrdzujú to aj archeobotanické nálezy v Nitrianskom okrese v oblasti Jelšoviec a v Bajči neďaleko Nových Zámkov. Prítomnosť burín, rôznych škodcov a chorôb spôsobuje v poľnohospodárstve veľké škody na úrode a kvalite produktov. Odhad hovorí, že každoročne straty predstavujú okolo 1,5 až 2 miliardy korún. Čo spôsobuje významné zmeny v zložení burinových spoločenstiev, ako potlačiť a regulovať výskyt burín, sme sa spýtali prof. Ing. EMILA LÍŠKU, CSc., z Katedry rastlinnej výroby.
- Buriny sú divorastúce druhy rastlín, ktoré sa vyskytujú v spoločenstve s kultúrnymi plodinami, pričom ich svojou silnou konkurenčnou schopnosťou potláčajú a obmedzujú v raste, znižujú úrody a kvalitu produkcie. Burinami môžu byť aj pestované plodiny (napr. slnečnica ročná, kapusta repková pravá a iné), keď sa po menej kvalitnom zbere následne vytvoria vhodné podmienky na ich rast, čím nepriaznivo ovplyvňujú vývin novovysiatej plodiny.
Koľko druhov burín sa u nás v súčasnosti vyskytuje a aká bola príčina vyhynutia niektorých druhov?
- Na Slovensku je viac ako 200 druhov burín, ohrozených je vyše 110 druhov a okolo 25 druhov je vyhynutých. Hlavnou príčinou bola intenzifikácia hospodárenia na poľnohospodárskej pôde, používanie herbicídov, čistenie a morenie osív, ale aj zmena osevných postupov a agrotechnických opatrení. Nie je vhodné osvojiť si myšlienku, že buriny treba úplne likvidovať. Patria do prírody, dávajú jej pestrosť a biodiverzitu. Do určitej miery provokujú konkurenčnú schopnosť kultúrnych plodín. Keď však prekročia kritické hodnoty, treba pristúpiť k ich regulácii a držať ich pod ekologickým a ekonomickým prahom škodlivosti.
V čom spočíva ich škodlivosť?
Priama škodlivosť je v tom, že vytvárajú veľmi silné konkurenčné prostredie pre kultúrne plodiny. Svojím bohatým koreňovým systémom odčerpávajú vodu v pôde. Kultúrne plodiny tak trpia stresovými situáciami, spôsobenými deficitom vody. S vodou úzko súvisí aj prítomnosť živín, ktoré sa v nej nachádzajú. Poľnohospodár zámerne aplikuje priemyselné hnojivá, organické hmoty do pôdy s cieľom podporiť rast a vývin kultúrnych plodín. Burinové spoločenstvá však živiny veľmi intenzívne odčerpávajú, čo potvrdzujú aj živinové ekvivalenty, ktoré sme na našej katedre zisťovali pri pichliači roľnom, parumančeku nevoňavom a iných plodinách. Nepriama škodlivosť burín je v tom, že sťažujú efektívnosť zásahov do pôdy. Burinové spoločenstvá rastú aj v nevegetačnom období, medzi dvoma hlavnými plodinami a ak chceme pripraviť pre kultúrnu plodinu "čistý stôl" a odstrániť konkurenčné prostredie, musíme použiť mechanické náradia na obrábanie pôdy, napr. pred sejbou, alebo v priebehu vegetácie. Buriny finančne i energeticky zaťažujú efektívnosť produkcie kultúrnych plodín. Ďalší problém je, že veľká skupina burín prerastá kultúrne plodiny svojou výškou napr. iva voškovníkovitá, bodliak ovisnutý, pichliač roľný, ovos hluchý a iné, tým zatieňujú a ochladzujú pôdu. Mnohé buriny sú jedovaté pre človeka a zvieratá - durman obyčajný, ľuľok čierny, maky, ostrôžka poľná a ďalšie druhy, niektoré spôsobujú peľové alergie - ambrózia palinolistá, boľševník obrovský, mliečniky a iné.
Burinové spoločenstvá musíme dostať z porastov takým spôsobom, aby sme neznížili kvalitu kultúrnych plodín...
Regulácia burín musí byť komplexná. Netreba hneď aplikovať chemické postreky, ktoré zaťažujú vodu, biotu pôdy a mikroorganizmy v nej. Siahnime najskôr po mechanických spôsoboch regulácie burín. Rozumným systémom striedania plodín môžeme dosiahnuť vysoký efekt. Podmietka po zbere hlavných plodín je tiež užitočným a relatívne lacným nástrojom v porovnaní s chemickými prostriedkami. V širokosiatych plodinách v priebehu vegetácie môžeme dosiahnuť efektívnu reguláciu burín plečkovaním. V hustosiatych plodinách zase bránením sieťovými, resp. ľahkými klincovými bránami. Poľnohospodári by mali robiť len cielenú chemickú aplikáciu na základe prítomnosti prevládajúcich druhov burín a ich početnosti.
Aké faktory ovplyvňujú výskyt burín v súčasnosti?
Aj útlm intenzívneho poľnohospodárstva na Slovensku v posledných rokoch vedie k významným zmenám v zložení burinových spoločenstiev, pričom dochádza k zvyšovaniu počtu druhov burín v agrofytocenózach. Vo väčšine prípadov sa na ornej pôde miera zaburinenosti zvyšuje, a to pestrosť burinového spoločenstva, ale aj zaburinenosť najškodlivejšími burinami - pichliačom roľným, durmanom obyčajným, ovsom hluchým, lipkavcom obyčajným, bolehlavom škvrnitým, rumanmi, metličkou obyčajnou, ivou voškovníkovitou, ambróziou palinolistou a inými. Významne sa zvyšuje aj škodlivý výskyt rastlín kultúrnych plodín (výdrvov) v porastoch následných plodín. Taktiež znížená intenzita obrábania pôdy a vynechávanie podmietky, resp. jej znížená kvalita, sa prejavuje v zaburinenosti porastov. Závažným faktorom je aj globálne otepľovanie. V posledných rokoch sú u nás zaznamenané extrémne výkyvy počasia, ktoré znižujú výkonnosť plodín, a tým nepriamo podporujú rozvoj burín. Tohtoročný priebeh zimného obdobia to čiastočne potvrdzuje.
Novodobým problémom, aj na území Slovenska, je šírenie inváznych burín. Čomu treba v súvislosti s nimi venovať osobitnú pozornosť?
Invázne druhy reprezentujú akúsi "škodlivú" podskupinu tzv. exotických, cudzích, nepôvodných alebo introdukovaných druhov, ktoré v súčasnosti reprezentujú jednu z najvýznamnejších výziev na poli ochrany životného prostredia. Dostali sa k nám najmä v posledných rokoch a spôsobil to narastajúci obchod s poľnohospodárskymi komoditami. Invázne buriny, ktoré človek nepostrehol, sa vyskytli najskôr v okolí železničných a prekládkových staníc. Prispôsobili sa našim podmienkam a z materských rastlín sa vetrom, vodou, zvieratami a človekom rozšírili do okolia. Bez intervencie človeka majú schopnosť vytvoriť na novej lokalite životaschopnú populáciu. Svojou prítomnosťou však spôsobujú ekonomické straty, môžu mať negatívny dopad na stav životného prostredia alebo zdravotný stav obyvateľstva. Mnohé z druhov týchto burín, napr. šalát tatársky, iva voškovníkovitá, ambrózia palinolistá a trojzárezová, podslnečník Theofrastov, mohár Faberov, cirok alepský a iné, patria do kategórie tzv. regulovaných nekaranténnych škodlivých organizmov. Dôležitá je informovanosť o týchto rastlinách, zhodnotenie ich dopadu na životné prostredie a použitie všetkých dostupných spôsobov na zabránenie ich šírenia. Majitelia pozemkov, na ktorých sa takéto buriny vyskytujú, sú povinní robiť mechanické, chemické i kombinované zásahy na ich reguláciu. Každý z nás môže prispieť k obmedzeniu šírenia nežiaducich druhov burín a prispieť tak zároveň k ochrane pôvodnej biodiverzity.
Moderné trendy v poľnohospodárskej výrobe sa snažia o znižovanie spotreby vody, či už pestovaním nových odrôd alebo využívaním efektívnejších závlah. Touto úlohou sa zaoberá aj Katedra krajinného inžinierstva (KKI) FZKI, ktorá vznikla v roku 1995 a nadviazala na tradíciu bývalej Katedry poľnohospodárskych meliorácií. V súčasnosti sa na nej vyučuje 23 predmetov zameraných na vodu a hospodárenie so zdrojmi, závlahy, odvodnenie, ako aj legislatívu v životnom prostredí.
"Poľnohospodárstvo patrí k najväčším používateľom vody, súvisí to aj s rastom obyvateľstva na svete. Spotrebuje viac ako 70 % z celého objemu spotrebovaného v národnom hospodárstve. V súčasnosti žije na Zemi päť a pol miliardy ľudí. Demografické prognózy sú také, že za 20 rokov ich má byť raz toľko. Nekvalitnú vodu používa takmer miliarda ľudí. Zabezpečenie potravín a kvalitnej pitnej vody pre obyvateľstvo je preto veľmi dôležitá problematika," hovorí Ing. Viliam Bárek, vedúci KKI. "V oblasti, ktorej sa venujeme, je v súčasnosti najväčším problémom sucho. Hoci zrážkové úhrny sa v posledných rokoch výrazne nemenia, dochádza k výraznému poklesu odtokov vody z povodí. Nedostatok vody núti odborníkov vyvíjať úsporné technológie. Naša katedra má tri projekty zamerané na úpravu tokov, na odstraňovanie zanášania vodných nádrží a následné zhodnocovanie nánosov. Skúmame kvalitu povrchovej vody, základné parametre meriame, robíme chemické rozbory zo sedimentov malých vodných nádrží. Zároveň pripravujeme projekty zamerané na zistenie príčin neustáleho poklesu hladiny vody," informuje Ing. Bárek. Na Slovensku sú závlahy vybudované na 306-tisícoch hektárov, využíva sa z nich však asi len polovica. "Problém s veľkoplošnými závlahami je v tom, že ich má pod správou závod Hydromeliorácie, š. p. Ten sa však rozčlenil a dnes sa hľadá forma realizácie závlahových stavieb do budúcnosti, to znamená, či bude správcom pozemkový fond, združenie farmárov alebo štát. Aj dotácia na závlahovú vodu je zrušená, takže je to zložitý problém. Povinnosťou správcu - Hydromeliorácií, š.p., je raz do týždňa vykonávať kontrolu závlahovej vody na Slovensku a robiť rozbory na veľkých závlahových stavbách," vysvetľuje Ing. V. Bárek. Na zavlažovanie sa používa akákoľvek voda, napr. dažďová, ktorá prechádza do povrchových vôd, tiež voda zo studní a prameňov. Musí spĺňať základné kritériá kvality, aby nehrozilo nebezpečenstvo bakteriálneho znečistenia, ktoré by mohlo prejsť do potravín - ovocia a zeleniny.
V oblasti závlah KKI spolupracuje s VPP v Kolíňanoch, najmä so závodom v Oponiciach, kde je veľké závlahové hospodárstvo. V súčasnosti tam pod závlahou pestujú osivovú kukuricu. "Máme dobrú spoluprácu aj s Výskumným ústavom vodného hospodárstva, s Ústavom hydrológie SAV, s univerzitami v Bratislave, vo Zvolene a so zahraničnými partnermi z Čiech, Nemecka i USA," podotýka vedúci katedry.
V modernom poľnohospodárstve sa ako efektívne osvedčujú mikrozávlahy - skupina závlah lokalizovaných kvapkových mikropostrekov, ktoré sa využívajú v sadoch pri špeciálnych plodinách a v súčasnosti vstupujú aj do pestovania poľnohospodárskych plodín. Napríklad v Austrálii sa pokusne pestuje asi 3-tisíc hektárov pšenice pod kvapkovou závlahou.
KKI vypracovala projekt, zameraný na režim riadenia nízkotlakových závlah, jeho cieľom je spresniť závlahové režimy špeciálnych plodín pestovaných v našich podmienkach. "Zaoberáme sa aj metódami čistenia odpadových vôd napr. pomocou mokradí a moderných metód vhodných pre lokality s nižšou koncentráciou obyvateľstva. Pravidelne organizujeme konferencie s tematikou čistenia odpadových vôd v malých obciach," hovorí Ing. Bárek.
Využívanie závlah má podľa neho stúpajúcu tendenciu. "Už v súčasnosti v Hurbanove priemerná denná teplota stúpla takmer o jeden stupeň a sú prognózy, že v roku 2075 by mali hodnoty vzrásť až o 4 a pol stupňa. Takže našou povinnosťou je dbať na hospodárenie s vodou, zväčšiť retenčné objemy nádrží, starať sa o čistotu vody, čo súvisí aj s dobudovaním čističiek odpadových vôd. Na Slovensku máme zatiaľ dostatok vody, najmä kvalitnej pitnej, avšak tento stav nemusí byť trvalý. Musíme si ju preto vážiť a chrániť," uzatvára Ing. Bárek.
Lučenec opäť otvoril svoju náruč nadšencom regionálnej vedy a odborníkom zaoberajúcim sa problematikou regionálneho rozvoja. V dňoch 27. - 28. marca sa tu konala už druhá medzinárodná konferencia pod názvom Regionalistické perspektívy.
Zástupcovia Katedry regionálnych štúdií NHF VŠE v Prahe, Katedry humanitných vied PEF ČZU v Prahe, Katedry regionálnej ekonómie a správy ESF MU v Brne, Ústavu verejnej správy UTB v Zlíne, Katedry ekonomických vied FVS UPJŠ v Košiciach a našej Katedry regionálneho rozvoja FEŠRR v rámci podujatia nadviazali na predchádzajúci ročník konferencie, prezentovali výsledky svojej vedeckovýskumnej činnosti a vymenili si skúsenosti z výchovno-vzdelávacej práce katedier. Nadviazať formalizované bilaterálne a multilaterálne partnerstvá a vytvoriť tak priestor pre medzikatedrové vedeckovýskumné projekty, to bol ďalší cieľ stretnutia.
Úvodné slová plenárneho zasadnutia predniesli čestní hostia, medzi nimi Ing. Daniel Ács, štátny tajomník MVaRR SR, doc. René Wokoun z ČZU v Prahe a prof. Ing. Nora Štangová z UPJŠ z Košiciach. Našu univerzitu reprezentovala doc. Mária Fáziková, vedúca Katedry regionálneho rozvoja.
Pracovnú atmosféru vo večerných hodinách prvého dňa konferencie vystriedal neformálny spoločenský večer pri príležitosti 15. výročia vzniku Katedry regionálneho rozvoja SPU. Pri tejto príležitosti odovzdal prof. Dušan Húska, poverený dekan FEŠRR, bronzovú medailu fakulty dlhoročnému spolupracovníkovi jubilujúcej katedry, Ing. Danielovi Ácsovi.
Prednesené príspevky sa tematicky zaoberali prístupmi k riešeniu regionálnej nerovnováhy, uplatňovaním nástrojov pri riešení regionálnych disparít na rôznych priestorových rovinách v krajine od centrálnej cez regionálnu až po miestnu úroveň. Doc. Fáziková poukázala na potrebu uplatňovania prierezového prístupu pri tvorbe nástrojov a programov pre rozvoj vidieckych regiónov a obcí.
Zástupcovia jednotlivých partnerských katedier odporučili zabezpečiť vzájomnú výmenu kontaktov, priebežne si posúvať informácie o vedeckých publikáciách, ktoré vydávali, resp. vydávajú jednotlivé pracoviská, vzájomnú spoluprácu rozšíriť a formalizovať v rámci vedeckých projektov, ako aj pri vyučovacom procese. Otvoreným bodom programu ostala otázka vytvorenia a zorganizovania stredoeurópskej letnej školy pre študentov magisterského a doktorského štúdia v oblastiach miestneho a regionálneho rozvoja a rozvoja vidieka.
Účastníci konferencie pozitívne hodnotili komornú a súčasne tvorivú atmosféru, ktorá sprevádzala celé vedecké podujatie a svorne sa zhodli na zachovaní tradície organizovať Regionalistické perspektívy aj v ďalších rokoch.
Neprešiel ani rok, čo Fakulta ekonomiky a manažmentu na tomto mieste avizovala kreovanie konzorcia ekonomických fakúlt poľnohospodárskych univerzít v rámci triangla Slovensko - Ukrajina - Poľsko. V súčasnosti sa môže pochváliť jeho rozšírením, ako aj prvými úspechmi a kvalitatívnym rozvojom vzájomne prospešnej spolupráce.
Na pozvanie prof. Petra Bielika, dekana FEM, sa 5. až 9. marca uskutočnilo tretie slovensko-ukrajinsko-poľské fórum. Miestom konania bol Liptovský Ján, ktorý vďaka dobrej organizácii, pohostinnosti, ale aj nádhernej prírodnej scenérii poskytol príjemné prostredie pre rokovanie, ako aj spoznávanie krás Slovenska. Pre mnohých hostí z Ukrajiny to totiž bola prvá návšteva Slovenska.
Rokovanie fóra sa nieslo v duchu internacionalizácie vzdelávania a vedeckovýskumnej činnosti. Dekan Peter Bielik vo svojom úvodnom príspevku poskytol viacero vecných a perspektívnych námetov na zintenzívnenie vzájomnej spolupráce, s využitím podpory, ktorej sa internacionalizácii dostáva zo strany EÚ, rozvoja prihraničnej spolupráce či zdrojov Vyšehradského fondu. Všetci vystupujúci zhodne deklarovali mimoriadny záujem o spoluprácu. Tatiana Kaminska, dekanka Ekonomickej fakulty Národnej poľnohospodárskej univerzity Ukrajiny z Kyjeva, sa vyjadrila, že ani na jednom podujatí podobného charakteru, na ktorom sa doposiaľ zúčastnila, neboli tak vecne a adresne definované zámery ďalšej spolupráce, s perspektívou ich realizácie, ako na tomto fóre.
Ako vyplynulo z rokovania v sekciách Internacionalizácia vzdelávania a Internacionalizácia výskumu, univerzity na Ukrajine riešia podobné problémy ako slovenské či poľské, súvisiace s implementáciou Bolonského procesu pri organizovaní vysokoškolského štúdia, resp. rozvoji dištančného a celoživotného vzdelávania (stanovenie počtu kreditov, výber predmetov do študijných programov, financovanie a priority výskumu, zaťaženosť pedagógov).
Spoločné problémy a transfer predchádzajúcich skúseností vytvárajú predpoklady pre perspektívnu a vzájomne prospešnú spoluprácu, ktorá už nadobúda konkrétnu podobu. Napríklad v podobe medzinárodného vedeckého workshopu, ktorý sa spoločne s Národnou poľnohospodárskou univerzitou Ukrajiny bude konať 5. a 6. novembra 2008 v Kyjeve. Podujatie podporil aj Vyšehradský fond prostredníctvom projektu prof. Bielika na tému Poľnohospodárske trhy a obchod: súčasnosť a perspektívy krajín V4 a Ukrajiny. Cieľom bude transfer skúseností z reštrukturalizácie poľnohospodárskych trhov v krajinách V4 a aplikácia získaných poznatkov v praxi agrorezortu Ukrajiny. Medzinárodné fórum vyvrcholilo podpísaním Memoranda o porozumení. Podpísalo ho deväť dekanov z Ukrajiny, šiesti z Poľska, rektor Poľnohospodárskej univerzity v Krakove, dekan PEF ČZU v Prahe a dekan Fakulty ekonomiky a spoločenských vied Univerzity Sv. Štefana v Gödöllő. Účasť delegácií z Čiech a Maďarska zároveň prispela k tomu, že pôvodná tripartita Slovensko - Ukrajina - Poľsko sa stala minulosťou, pretože spolupráca sa už bude rozvíjať na širšom teritóriu na linke Ukrajina - Slovensko - Poľsko - Maďarsko - Česko.
Znie to neuveriteľne, ale je to tak. Divadielko na Osmičke oslavuje už svoje 35. narodeniny. V piatok 2. mája sa zídu všetci nadšenci, ktorí prostredníctvom "Osmičky" pričuchli k divadelnému umeniu. Herci, režiséri, autori, technici, osvetľovači, zvukári, muzikanti, skrátka všetci, ktorí stáli pri narodení Divadielka (vtedy ešte Divadielka My), pomáhali mu prekonávať ťažké začiatky, úspešne ho sprevádzali divadelnou pubertou, boli pri tom, keď prekročilo prah dospelosti, ako aj tí, ktorí ho spoznali ako zrelý, dospelý divadelný súbor. Divadielko na Osmičke vždy prinášalo svojmu publiku kvalitné predstavenia, scénky a vystúpenia boli vítaným osviežením študentských imatrikulácií a lámačiek. Počas tohto dlhého obdobia zažilo mnohé úspechy. Ocenenia z festivalov ako Akademický Prešov, Divadelné dni v Tlmačoch, Kremnické gagy, FEDIM Senica, ale aj skutočnosť, že mnohí Osmičkári zakotvili v profesionálnej umeleckej sfére svedčia o tom, že to, čo robíme, robíme dobre. A hlavne radi. Nepoznám krajší zvuk, ako potlesk vďačného publika po vydarenom predstavení. Vtedy človek rád zabúda na hodiny a hodiny strávené skúšaním nového diela na úkor voľného času, vymeškané hodiny v škole či zamračený pohľad frajerky. Samozrejme, boli aj neúspechy, ale na tie človek veľmi rýchlo zabudne.
A aká je súčasnosť? Po období útlmu pripravilo Divadielko na Osmičke v spolupráci so súborom Hubla z Čaky paródiu Objavenie Ameriky, alebo prečo pirátov nemá nikto rád. Reprízu predstavenia uviedlo pred pár dňami v rámci NUD 2008.
O budúcnosti ťažko hovoriť, pretože tá priam existenčne závisí od toho, či sa nájdu ďalší nadšenci z radov študentov, ktorí prevezmú opraty a budú pokračovať v našich šľapajach. Aj vy sa môžete stať súčasťou tejto 35-ročnej tradície. Treba len zaklopať na tie správne dvere. Tešíme sa na vás!
Na Katedre odborného jazykového vzdelávania (KOJV) FEM sa 11. apríla konali písomné skúšky na získanie certifikátu UNIcert II z anglického, nemeckého a ruského jazyka (úroveň B2 Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky). Zúčastnilo sa na nich 160 študentov tretích ročníkov denného a diaľkového štúdia. Ústna časť sa konala 25. apríla.
Študenti druhých ročníkov si preveria svoje vedomosti v písomnej časti UNIcertu II (B2) po zápočtovom týždni. Na tento termín sa prihlásilo 597 študentov, z toho 376 z anglického, 143 z nemeckého a 78 z ruského jazyka.
"Príprava a úspešné zloženie skúšok si vyžadujú svedomitú a náročnú prípravu nielen zo strany študentov, ale aj pedagógov našej katedry, ktorých snahou je vychovávať osobnosti schopné komunikovať a aktívne pracovať v cudzojazyčnom prostredí. Z tohto aspektu sa javí jazyk ako univerzálny kód kultúry národa," povedala krátko pred otvorením skúšok PaedDr. Ľubomíra Moravcová, PhD., vedúca KOJV.
Učitelia KOJV sa stali členmi Česko-slovenskej asociácie učiteľov cudzích jazykov na vysokých školách v roku 2005 a v priebehu dvoch rokov získali akreditáciu pre jazykové programy a skúšky - anglický, nemecký a ruský jazyk pre študentov pôdohospodárskych a ekonomických vied (UNIcert II), anglický a nemecký odborný jazyk pre ekonómov (UNIcert III) a anglický odborný jazyk pre študentov európskych štúdií (UNIcert III).
Koncert ľudových hudieb a speváckych skupín univerzitných súborov Zobor a Ponitran, ktorý sa v rámci 35. Nitrianskej hudobnej jari konal 16. apríla, nadchol preplnenú nitriansku synagógu. Usporiadateľom bolo Západoslovenské folklórne združenie pod vedením PhDr. Ing. Daniely Wolfovej, riaditeľky FS Zobor.
Hodnotný výkon hudobných a speváckych zložiek obidvoch súborov spájal kultivovaný moderátorský prejav Ing. Janky Gajdošovej z dievčenskej speváckej skupiny Zobor. Krásne a plné hlasy spevákov a sólistov, presné nástupy speváckych skupín, perfektná súhra hudobnej a speváckej zložky len potvrdili, že folklór a farebnosť ľudových krojov sú oživením súčasnej kultúry. Členovia oboch súborov dokázali preniesť svoje umelecké nadšenie, radosť a oduševnenie zo spevu a tanca aj na publikum.
Storočné múry synagógy a prostredie s kultúrou a architektúrou, celkom odlišnou od folklórneho programu, neboli vôbec v rozpore, ale v súzvuku a vytvorili jeden harmonický celok hodnotného umeleckého zážitku.
Spoločný záver programu, myšlienka spojiť dve nitrianske folklórne telesá do písmena naplnili slogan Premostenia, symbol Nitry ako kandidáta na Európske hlavné mesto kultúry. Skutočne veľmi pekný umelecký zážitok a príjemne "ubolené" dlane od potlesku - mnoho podobných a ďalších úspechov, Zoboristi a Ponitranci!
"To najlepšie nakoniec" alebo "V najlepšom treba skončiť". Práve tieto slovné spojenia vystihujú poslednú národnú AIESECársku konferenciu. Na chate Homôlka v Strážovských vrchoch sa zišlo 150 delegátov z celého Slovenska, aby si naplánovalo úlohy v novom funkčnom období 2008/09.
Pomoc a podporu nám poskytovali kolegovia, ktorí na podobných pozíciách pôsobia už rok. Predstavili nám, čo počas svojho funkčného obdobia dokázali a podelili sa s nami o skúsenosti, ktoré sa nám určite zídu. Aj vďaka nim patrí Slovensko do rebríčka TOP 10 v rámci zoskupenia CEE (Central & Eastern Europe) a počet AIESECárskych stáží vzrástol o 21 percent. Rady účastníkov konferencie rozšírili tento rok aj nováčikovia z Turecka. Získali základné vedomosti o našej organizácii, ktorá má zastúpenie v 103 krajinách sveta a oslovuje už viac ako 23-tisíc študentov na celom svete.
Krásnym okamihom bolo odovzdávanie ocenení najlepším pobočkám. Nitriansky AIESEC si odniesol cenu Development Award za najväčší rozvoj v uplynulom roku a navyše cenu TOPALKY, ktorá svedčí o tom, že momentálne vieme piť pivo rýchlejšie, ako ktorákoľvek iná pobočka AIESEC na Slovensku :-)
Poďakovanie za podporu konferencie patrí našim partnerom, spoločnostiam Let's Go Drinks, LEAF Slovakia, Heineken Slovensko a Herbex.
Ing. JOZEF GARLÍK, PhD., odborný asistent na Katedre výživy zvierat FAPZ
Miesto narodenia:
Handlová, okr. Prievidza
Vek: 56
Čím ste chceli byť ako dieťa? Lekár, neskôr chemik.
Čo ste študovali a prečo ste si vybrali práve túto oblasť? Keďže sa ukázalo, že pri štúdiu medicíny treba absolvovať pitvy, na čo som nemal žalúdok, hľadal som niečo veľmi blízke, až som našiel zootechniku. Ale pitvám som aj tak neunikol.
Koľko hodín má váš pracovný deň? No, oficiálne osem, ale takmer vždy je to viac.
Ako by ste charakterizovali dnešnú mládež? Mám k nej veľmi blízko a som jej naklonený, aj keď mám výhrady... Poznáte ten postoj - za našich čias to tak nebolo, ale mnohé veci akceptujem...
Aké vlastnosti na kolegoch vám imponujú a aké sa vám nepáčia? Páči sa mi kolegiálnosť a zmysel pre kolektív. Všeobecne na ľuďoch sa mi nepáči sebeckosť.
S kým by ste sa radi stretli a porozprávali? S Danielom Hevierom.
Čo vás naposledy zaujalo v oblasti spoločenského života? Zaujíma ma takmer všetko, ale nerád komentujem dianie.
Čo by ste zmenili, keby ste mohli? Apatiu ľudí na činorodosť.
Čo rád čítate? Predovšetkým poéziu.
Ako si dobíjate energiu? Literárnou tvorbou...
Prezradíte niečo o svojej rodine? Mám dobré rodinné zázemie, teda manželku, ktorá má podobné záľuby ako ja a syna, tretiaka na FBP.
Máte zlozvyk, ktorého sa neviete zbaviť? V poslednom čase neporiadok na pracovnom stole - po dvojnásobnom sťahovaní neviem prísť do normálu. Hnevá ma to!
Aké máte koníčky? Pestovanie gladiol a iných cibuľovín a záhradu vôbec.
Aká je dovolenka vašich snov? Plavba po Stredozemnom mori s návštevou Grécka.
Humor je korením života - máte nejaký obľúbený vtip alebo veselý zážitok zo školy? Ale áno, mám viac veselých zážitkov. Jeden je spojený s bývalým kolegom, prof. Gálikom, ktorý tiež nevie na príhodu zabudnúť a vždy sa zasmejeme na tom, ako som raz, v zamyslení počas búrky, ktorú som zaregistroval schádzajúc zo 4. poschodia T - pavilónu, roztvoril dáždnik a kráčal dolu po schodoch. Na jeho otázku, prečo mám dáždnik, som logicky odpovedal - pretože vonku prší...
Žiaľ, pamäť na mená a na tváre je to, čo mi nebolo nadelené. Preto si ani nespomínam, kto mi raz povedal svoje ušľachtilé motto: z prírody mám najradšej kaviareň. Páči sa mi. Nielen preto, že sa s ním stotožňujem, ale aj z dôvodu zvláštnej noblesy, ktorú kaviarne v sebe ukrývajú. Navštevujem ich rád a dá sa povedať, že skoro denne. Vždy si vypýtam najmenšiu kávu a najväčšie ozdoby kaviarní mi vždy odpovedajú rovnako: "Myslíte piccolo?" Usmejem sa a poviem áno. Ten názov sa mi nepozdáva. Preto ho nehovorím. Do priestorov, kde by to malo voňať kávou, ale razí väčšinou dymom z cigariet, chodím zväčša pracovne, aj keď občas tam zavítam aj s priateľmi. Pri pracovných povinnostiach prídem o niečo skôr, aby som si mohol prečítať noviny. No, prečítať. Ono to záleží od dochvíľnosti môjho spoločníka. Niekedy ich nestihnem ani prelistovať a inokedy čítam aj rubriky, ktoré by som za normálnych okolností oželel. S priateľmi je však káva chutnejšia a bezprostrednejšia. Preto ju v tejto spoločnosti a "v mojej prírode" mám najradšej. Až minule mi veľmi dobrá priateľka uprostred usrkávania espresa hovorí: "Poďme sa prejsť. Niekde, len tak."
Mimochodom, keď píšem slová "len tak", vždy si spomeniem na báseň Miroslava Válka: "Len tak, ako keby som ťa stretol náhodou, ako keby som ťa stretol na ulici v prudkom daždi, ako keby som ťa mohol odviesť loďou, len tak mimochodom poviem:..."
Ani sa nestihnem spýtať, kam budú smerovať naše spoločné kroky, už dostávam odpoveď. Zacnelo sa jej za históriou, pomyslel som si. Veď ísť teraz do skanzenu...Nestihol som protestovať a už sme kráčali do zadnej časti Agrokomplexu, zatiaľ čo ostatní návštevníci sondovali, či dubová skriňa, ktorú si práve vybrali, nie je poškodená, či sedačka, ktorá ma niekoľkopercentnú výstavnú zľavu, je napriek tomu hodná tých peňazí, alebo či matrac je to pravé, čím začať zariaďovanie domu.
Malicherné starosti, pomyslel som si, keď som už bol rád, že som medzi budovami, z ktorých to dýcha históriou. Prechádzať sa popri chalupách, ktoré v nedávnej minulosti tvorili základ našich dedín, je zážitok. Cítiť z nich jednoduchosť a možno aj krásu našich predkov. Isto, neboli to časy ľahké, ale v Slovenskom poľnohospodárskom múzeu, ktoré je v areáli Agrokomplexu, to vyzerá tak jednoducho. Skanzen dýcha zvláštnou atmosférou, okolie domov je vzorne upravené a ja mám krásnu spoločnosť. Čo si viac môžem priať? Pritom niektorí ani netušíme, aký kus histórie sa skrýva len niekoľko metrov od našej univerzity. Prechádzka to veru nebola krátka a aj napriek tomu, že sa v priestoroch výstavníctva pohybujem často, nedudral som. Všimla si to aj moja spoločníčka, a preto som dostal pozvanie, ktoré sa neodmieta. Vraj na šálku kávy, do neďalekého Agroinštitútu.
Spoločnosť StatSoft, Inc. a StatSoft CR, s.r.o., každoročne vyhlasujú súťaž O najlepšiu prácu v aplikovanej štatistike spracovanú s využitím štatistických analýz a nástrojov programov STATISTIKA. Víťazstvo v kategórii dizertačná práca získala tento rok bývalá doktorandka SPU Ing. Henrieta Jakubec. V práci na tému Produkcia a kvalita jačmeňa siateho jarného pri rôznych systémoch hospodárenia na pôde (pod vedením doc. Ing. Juliany Molnárovej, PhD., z Katedry rastlinnej výroby) spracovala pomocou programu STATISTICA rozsiahly experimentálny materiál získaný sledovaním vplyvu rôznych spôsobov spracovania pôdy, výživy a hnojenia. Súčasťou ceny, okrem finančnej odmeny, je aj 25 ročných licencií programu STATISTICA Standard CZ a STATISTICA Automatizované neuronové sítě Cz, ktoré bude od mája využívať naša univerzita.
Blahoželáme!
Pri príležitosti 750 rokov existencie Sorbonny sa na tejto starobylej univerzite konala významná konferencia. Francúzsky premiér F. Fillon v úvodnom vystúpení ocenil doterajší prínos univerzít k rozvoju civilizácie. Spájali ľudí v Európe. Sprostredkúvali výmenu učencov, ideí a názorov. Pestovali vedu, filozofiu, kultúru a umenie. Súčasnosť však od nich žiada oveľa viac. Ukazuje sa, že treba sprístupniť univerzity ľuďom v každom veku, všetkým a všade. Ide teda o otvorenie univerzít v bezprecedentnom rozsahu. Vyzval všetkých, aby sa pokúsili rozšíriť celoživotné vzdelávanie tak, aby každý záujemca z ľubovoľného miesta únie mohol študovať kdekoľvek. V období života, ktoré mu vyhovuje, aby uspokojil svoju potenciálnu potrebu zvýšiť si kvalifikáciu.
Vo vedomostnej spoločnosti sa univerzita musí stať inštitúciou, na ktorú sa ľahko vracia. Nadobudnúť nové, odborné, ale aj osobné a sociálne znalosti. Nielen vo svojej krajine, dnes už v celom spoločnom európskom priestore. Aj keď málokto z nás sa cíti dobre všade, mali by nás všade prijímať ako doma. Ide teda o nové výzvy pre akademickú obec. Pripravovaná charta otvorenej univerzity má deklarovať kľúčovú úlohu pri nevyhnutnom zvyšovaní kvalifikačnej úrovne obyvateľov Európy v globalizovanom svete, ako aj pri podpore mobility ľudí v spoločnom európskom priestore.
Vlhké oči zazerali do kúdolov mlieka v horúcom čaji. Mal som pocit, akoby ma niekto posadil do stredu tej šálky. Za oknom sa vyperletila hmla ako šľahačka medzi lopatkami mixéra. Zima, lebka obtiahnutá tenkou kožou, striehla na vonkajšej parapete. Škrípala zubami a cez špáry bledého rámu ku mne liezol len jej nasrdený dych. Provokatívne som si preložil nohu, usmievajúc sa na drobný radiátor pri stene.
Zobudil ma otravný drozdí unplugged, ktorý akurát naberal otáčky. Hrdielka operených muzikantov vibrovali uvoľnene a s neskutočnou výdržou. Na tvári som cítil pohladenie všetkých duchov včerajších nočných môr, ktorí našľapovali chodidlami bez prstov, nehlučne a tak trocha komicky sa vyteperili z izby. Údery srdca sa odrážali od stien a vracali ku mne, akoby mi aj ono chcelo dať najavo, čo viem už dávno a iste. Som tu sám.
Utrel som okvapkanú bradu. Stres mi ohlodával neuróny, ruky sa mi triasli a včera mi nejaký škriatok skryl poslednú slamku. Podišiel som k zrkadlu, chodidlá sa lepili na studenú dlážku. Nahé telo sa v odraze otáčalo, mávalo rukou, napínalo brušné svaly, no ani za toho čerta som nemohol zaostriť črty tváre. Je to buď podivná fyzika - alebo ten na druhej strane nie som ja. Skok z balkóna som chcel vyskúšať už dávnejšie, bol to jeden z tých autoerotických nápadov, ktoré sa človeku mihajú v hlave ako svetlá na diaľnici, nedajú mu spať, myslí na ne pri milovaní, obľúbenom horore či v kostole. Zastal som teda pred zívajúcimi dverami, v okolí bolo počuť len hrkotanie splachovača. Bum, krok, bum, klus, bum, krv... Vnoril som hlavu do vrát, sklo sa v strede otvorilo, zatrepotalo ako záves a vyšplechlo ma do hmly. Okamžité rozpaženie rúk spôsobilo, že sa vzduch zaprel do látkovej blany v podpazuší. Nežne som sa zvítal s mokrou trávou. Túto šťastnú mikinu nikdy nezahodím, preblesklo mi hlavou. Všade naokolo padali kúsočky skla, špinavé od krvi. Dal som sa do behu a ani mi nepripadalo divné, že sa vznášali s ľahkosťou snehových vločiek, že tá krv bola zaschnutá a ja nemám na čele jedinej rany.
Nad hladinou jazierka sa ozývali len tlmené vzdychy, tak rýchlo som utekal. Podrážka sa dotkla vody, no neponorila sa, mohol som robiť hocičo - tlačiť nohou, skákať či chodiť po špičkách. Voda nebola taká pevná ako zem, ale zato pružnejšia. Po chvíli som si zvykol na ten čudný pocit. Robil som slalom pomedzi konáre padnutých stromov, preskakoval kŕdle kačíc. Keď boli moje nohy po kolená mokré od špliechajúcej vody, radšej som zamieril k brehu. Na tvrdom asfalte sa vrátila istota. Ešte pár metrov som vydržal v svižnom tempe, pri pohľade na ozrutný hypermarket mi však došla para. Špičku som položil na kraj obrubníka, pohľad na obe strany a krok na prvý pás zebry.
Stane sa, že človek prehliadne detail, ale ako som si mohol nevšimnúť duniaci ťahač nemeckej značky, fakt netuším. Vtiahlo ma pod predný nárazník ako do vysávača a rozfúklo dva metre do výšky. Zostala po mne iba kopa lístia. Ale to nevadí. Veď kto je sám, neexistuje.
V utorok 29. apríla bude štadión futbalového klubu FC Nitra dejiskom každoročného futbalového súboja študentov SPU a UKF o Pohár rektorov nitrianskych univerzít. Najväčšia športová akcia univerzitných dní začne o 15.00 h.
Po víťazstvách v rokoch 2003 - 2006 nás minuloročný debakel 0:5 zaskočil. Súčasná príprava našich hráčov, úradujúcich akademických majstrov Slovenska, smeruje k potvrdeniu kvality a obhájeniu titulu víťaza. Verím, že zdravotný stav hráčov nám to umožní a kluby, v ktorých pôsobia, nám vyjdú v ústrety pri ich uvoľnení.
Nominácia hráčov SPU
Ivan Zsák (FZKI), Michal Balúch (FBP), Lukáš Hnilica, Patrik Milata, Tomáš Varga, Ondrej Čurgali, Matej Guzmický, Roman Sloboda, Kornel Ballabáš, Marian Bernáth, Martin Dobiáš (všetci FEŠRR), Pavol Ondrík, Tomáš Herud, Tomáš Szabó, Juraj Ďuriš (všetci MF), Pavol Guba, Michal Ballabáš, Miroslav Kúth, Peter Chovanec (všetci FEM), Peter Kašický, Juraj Čentéš, Tomáš Suchý (všetci FAPZ).
O 7. miesto
VK Ekonóm SPU Nitra - VK Strojár Malacky 3:0 (23 ,14 ,19)
V poslednom domácom stretnutí sezóny sa naši hráči vypli ku kvalitnému výkonu. Donútili hostí k viacerým chybám, najmä na prihrávke, čo sa potom prejavilo v dobrej obrane na sieti a v poli. Pre vývoj stretnutia bola rozhodujúca koncovka prvého setu, ktorú zvládli. Od tohto momentu na palubovke dominovali a bez problémov dotiahli zápas do víťazného konca. Odvetný zápas ich čaká zajtra v Malackách.
Týždeň pred koncom základnej časti si basketbalisti Casty SPU Nitra skomplikovali boj o play off, keď sa po prehre s Komárnom 83:85 (23:23, 17:12, 17:23, 26:27) a Prievidzou 83:71 (23:13, 10:17, 28:22, 22:19) ocitli na deviatom, nepostupovom mieste tabuľky. Karta sa napokon obrátila a vďaka víťazstvu nad Handlovou 86:81 (21:16, 20:19, 23:27, 22:19) a Dolným Kubínom 79:96 (26:25, 13:25, 22:24, 18:22) sa môžeme radovať z ich postupu do štvrťfinále.
Zdravotná poisťovňa Dôvera v spolupráci s SPU a univerzitnou odborovou organizáciou pripravujú v utorok 6. mája 2008 Deň zdravia. V priestoroch sekretariátu Výboru UO si od 7.30 do 12.30 h môžete nechať zmerať cholesterol, glukózu, telesný tuk, BMI, tlak krvi a tepu a na záver lekár vyhodnotí váš aktuálny zdravotný stav. Záujemcovia sa môžu prihlásiť do 29. apríla u E. Palkovej (kl. 5513).
Na SPU vznikla sekcia Erasmus Student Network, ktorej zakladajúcim prezidentom je Ing. Matej Hudec, doktorand na Katedre ochrany rastlín FAPZ. V posluchárni T sa 28. apríla o 17. h uskutoční jej prezentácia a nábor nových členov.
Chcete sa dozvedieť zaujímavosti o cudzích krajinách, mestách a univerzitách? V posluchárni Z-01 sa 29. apríla o 17. h predstavia zahraniční študenti, ktorí v súčasnosti študujú na našej univerzite.
Na oboch podujatiach ste srdečne vítaní.
Dekan Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov SPU v Nitre vypisuje výberové konanie na obsadenie miest na doktorandské štúdium v študijných programoch:
6.1.3 všeobecná živočíšna produkciaPrihlásiť sa môžu absolventi vysokých škôl v príslušnom zameraní. Informácie o témach dizertačných prác, ako i podmienkach prijatia na štúdium môžete získať na vedeckovýskumnom odd. dekanátu FAPZ (č. tel.: 037/6415485) a na webovej stránke FAPZ www.fapz.uniag.sk. Uzávierka prihlášok je 12. 6. 2008.
Slovenská poľnohospodárska knižnica pri SPU oznamuje, že od 1. do 11. mája 2008 bude z dôvodu rekonštrukčných prác zatvorená. Vedenie SlPK sa všetkým používateľom za prípadné problémy vopred ospravedlňuje. Študovňa periodík a učebnicovej literatúry pod aulou bude v prevádzke.
Rektor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre vyhlasuje v zmysle § 77 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov výberové konanie na obsadenie
miesta vysokoškolského učiteľa - odborného asistenta na Katedre ekonomiky FEM pre výučbu predmetov v anglickom jazyku v učebnom programe medzinárodné podnikanie s agrárnymi komoditami: ekonomika a obchodná politika rozvojových krajín, elektronické obchodovanie.
Podmienky:
- VŠ vzdelanie ekonomického smeru,
- vedecká hodnosť PhD., resp. CSc.,
- aktívna znalosť svetového jazyka - preukázať štátnou jazykovou skúškou alebo pohovorom,
- znalosť práce s PC - preukázať certifikátom, zamestnanci SPU preukázať certifikátom vydaným na základe formalizovanej skúšky IKT,
- minimálne 3 roky pedagogickej praxe,
- skúsenosti z pobytov na zahraničných univerzitách,
- dobrá pracovná morálka a morálna bezúhonnosť - priložiť výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace;
miesta vysokoškolského učiteľa - odborného asistenta na Katedre ekológie FEŠRR pre výučbu predmetov: ekológia rastlín, environmentálna ekológia, ekologické inžinierstvo a obnova ekosystémov.
Podmienky:
- VŠ vzdelanie prírodovedného alebo poľnohospodárskeho smeru so zameraním na aplikovanú ekológiu,
- vedecká hodnosť PhD.,
- aktívna znalosť svetového jazyka - preukázať štátnou jazykovou skúškou alebo pohovorom,
- znalosť práce s PC - preukázať certifikátom,
- dobrá pracovná morálka a morálna bezúhonnosť - priložiť výpis z registra trestov nie starší ako 3 mesiace.
Prihlášky s profesijným životopisom a overenými dokladmi o vzdelaní zasielajte do 2. 5. 2008 na Útvar personalistiky, EPaMU Rektorátu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra.
Rektor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre v zmysle § 5 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme vyhlasuje výberové konanie na obsadenie
miesta vedúceho Katedry práva FEŠRR.
Podmienky:miesta vedúceho zamestnanca Katedry krajinného plánovania a pozemkových úprav FZKI.
Podmienky:
- VŠ vzdelanie v odbore vedeckej a pedagogickej profilácie katedry,
- vedecko-pedagogická hodnosť profesor, docent alebo akademický titul PhD., resp. ekvivalent,
- aktívna znalosť jedného svetového jazyka,
- znalosť práce s PC na úrovni MS Office,
- organizačné a riadiace predpoklady,
- morálna bezúhonnosť a dobrá pracovná morálka,
- predloženie písomnej koncepcie ďalšieho rozvoja a smerovania katedry.
Prihlášky s profesijným životopisom a overenými dokladmi o vzdelaní zasielajte do 2. 5. 2008 na Útvar personalistiky, EPaMU Rektorátu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra.
